Daňové priznanie
Zaujíma ma problém prípravy závierky k 31. decembru 2008 a daňového priznania. Vzhľadom na to, že daňové priznanie sa podáva za rok 2008 do 31. marca 2009, bude uvedené v eurách? Všetky údaje a výkazy budú v korunách?
-- Daňové priznanie za rok 2008 pre tie firmy, ktorým sa 31. decembra 2008 končí účtovný rok, bude podávané v slovenských korunách a daňový nedoplatok alebo preplatok, bude uhrádzaný v eurách. Suma nedoplatku alebo preplatku v slovenských korunách sa vydelí konverzným kurzom, zaokrúhli sa a zaplatí.
Duálne oceňovanie
Sme firma, ktorá prevádzkuje sieť maloobchodných predajní s potravinárskym tovarom. Ako správne postupovať pri duálnom oceňovaní v období od 1. júla 2008, čo sa týka dokladov (bločkov) z registračných pokladníc? Budeme musieť pri každej položke tovaru uvádzať cenu tovaru v korunách aj v eurách alebo stačí oceniť dvoma cenami v korunách aj v eurách len výsledné súčty -- sumu bez dane, DPH, sumu spolu? Samozrejme, že na regáloch budú duálne ocenené cenovkami všetky tovary.
-- Duálne oceniť stačí iba výslednú sumu (aj s DPH) na pokladničnom bloku, netreba duálne oceňovať všetky položky. Duálne ocenenie slúži pre občana, aby si vedel porovnať v duálnom ocenení sumu nákupu a sumu jeho príjmu.
Pravidlá pre právnické osoby
Okrem maloobchodnej činnosti firma vykonáva aj výrobnú a veľkoobchodnú činnosť. Ako píšete v HN v odpovedi na otázku duálneho režimu pri vzťahu firma -- firma, nie je tam povinné duálne oceňovanie, len dobrovoľné? Máme tomu rozumieť tak, že napríklad pri dodávke tovaru do veľkoskladu po 1. júli 2008 nie je nutné, aby dodávateľ dodal s tovarom dodací list (a následne faktúru) s dvoma cenami a podobne ani naša firma pri predaji z veľkoskladu podnikateľovi či inej firme na faktúru nemusí na dodacom liste a faktúre uvádzať obe ceny? Stačí teda obmedziť povinné duálne oceňovanie len na vzťah ku koncovému zákazníkovi -- občanovi, respektíve v prípade vzťahu firma a zamestnanec to rozšíriť aj o tento vzťah -- napríklad o údaje na výplatnej páske?
-- Duálne oceňovanie je povinné len medzi právnickou osobou a občanom. Nie je povinné medzi právnickými osobami. To znamená, ak kupujete od podnikateľa tovar, alebo mu ho predávate, nemusí žiadna faktúra ani dodací list obsahovať údaje v duálnom ocenení.
Národná alebo nadnárodná menová politika
Pani Kohútiková, neviem prečo ste tak za euro, keď nikde na svete ekonómovia nevedia vyriešiť nesúlad medzi národnou fiškálnou a nadnárodnou menovou politikou. Každá zmena v tejto oblasti z Frankfurtu nemusí, ale ani nebude vyhovovať potrebám slovenského hospodárstva. A čo je podstatné, výrazne sa to dotkne parity kúpnej sily, čo zasa odnesú občania. To že nebudú musieť meniť peniaze pri dovolenkách, je predsa nepodstatné, a to už nehovoriac o takej psychickej nevýhode, ako že niekto má na účte milióny Sk a hovorí si milionár a po eure to bude viete ako. Keď rovnakú otázku kladiem guvernérovi NBS, ani mi neodpovedá, pretože vie, o čo ide.
-- Vo svojej otázke ste nastolili viacero problémov. Prvým z nich je nesúlad medzi fiškálnou a menovou politikou. Môj názor, ktorý som po dlhé roky presadzovala aj v praxi je ten, že ak chceme mať stabilnú menu, musíme jej prispôsobiť hospodársku, a teda aj fiškálnu politiku. Nikdy by sa mena nemala prispôsobovať hospodárskej politike, hlavne ak je nie v súlade s hlavnými cieľmi menovej politiky. Takže ja osobne by som neobviňovala Frankfurt, i keď aj tam môže prísť k chybnému odhadu a chybnému rozhodnutiu. Rozhodujú vždy ľudia, vlády, ktoré nemajú mnohokrát odvahu reformovať prostredie a vytvoriť podmienky na to, aby vedelo profitovať zo stabilnej meny. Čo sa týka úrovne výmenného kurzu -- tá by mala byť na takej hladine, aby obyvatelia z eura profitovali a nemali z neho problémy. Euro prinesie pri takej otvorenej a integrovanej ekonomike, ako je slovenská, primárne výhody podnikateľskej sfére. A ak tá využije úspory, ktoré jej vzniknú zo zániku kurzového rizika a z toho, že aj tie podnikateľské subjekty, ktoré kvôli kurzovému riziku nepodnikali v zahraniční, rozšíria svoje podnikanie na krajiny eurozóny, obyvatelia môžu z toho len profitovať. Bude dosť práce, mzdy budú rásť v súlade s produktivitou práce a to je ten druhý a významný efekt. Ostatné efekty, ktoré súvisia s tým, že si občania nebudú musieť do krajín eurozóny vymieňať domácu menu za euro -- sú len čerešničkami na torte. Podstatné je, že to pomôže stabilnému rastu ekonomiky a životnej úrovni obyvateľstva. O tom som hlboko presvedčená.
Nákupný a predajný kurz
Zaujímalo by ma, či po stanovení výmenného kurzu (v júni 2008) bude ešte posledný polrok kurz EUR/SKK v bankách fluktuovať. Mám na mysli, či sa nákupný a predajný kurz bude v bankách meniť denne ako je to teraz, alebo bude platiť jeden kurz až do zavedenia eura.
-- Do konca roka 2008 máme ešte ako platnú menu slovenskú korunu, to znamená, že bude existovať aj trhový kurz slovenskej koruny oproti euru. Do konca roka 2008 sme členmi systému výmenných kurzov ERM II a akýkoľvek obchod, či už nákup eura či jeho predaj do slovenskej koruny, sa bude robiť podľa kurzu na trhu a za takých istých podmienok -- marže, poplatky... -- ako dnes. Konverzný kurz, ktorý bude stanovený pravdepodobne v júni budúceho roka, bude slúžiť len na účely duálneho oceňovania a bude reálne použitý na prepočet všetkých hodnôt v slovenských korunách až 1. januára 2009. Dovtedy má len štatistický význam, aby si obyvateľstvo začalo zvykať na nové hodnoty na svojich výplatných páskach a aj vo svojich výdavkoch. Je však predpoklad, že po stanovení konverzného kurzu sa trhový kurz k nemu okamžité priblíži, no malé rozdiely tam určite budú.
StoryEditor