Použitie kurzu
Ako podnikajúca fyzická osoba vediem jednoduché účtovníctvo pre podnikateľov. Aké pravidlá platia v jednoduchom účtovníctve pre použitie kurzu v účtovnej závierke k 31. decembru 2008? Budú tam nejaké zmeny z toho dôvodu, že ide o účtovnú závierku predchádzajúcu prechodu na euro ?
Účtovná závierka k 31. decembru 2008 bude len minimálne ovplyvnená prechodom na euro k 1. januáru 2009. Zjednodušene možno zhrnúť, že účtovná závierka k 31. decembru 2008 bude realizovaná štandardne. Účtovné knihy (peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov, ostatné pomocné knihy) za rok 2008 budú v slovenských korunách. Účtovná závierka (Výkaz o majetku a zväzkoch, Výkaz o príjmoch a výdavkoch - vzory výkazov sú vo FS č. 13/2007) k 31. decembru 2008) bude zostavená v slovenských korunách. Daňové priznanie dane z príjmov fyzických osôb za rok 2008 bude v slovenských korunách (ale platiť sa bude v eurách prepočtom cez konverzný kurz). Ustanovenia zákona o účtovníctve platia pre obe sústavy účtovníctva - tak pre podvojné účtovníctvo, ako aj pre jednoduché účtovníctvo - pokiaľ nie je ustanovená výnimka, že platia len pre konkrétnu sústavu. Potom najvýznamnejšie dve metodické odlišnosti oproti minulosti, pre účtovnú závierku za rok 2008, platné aj pre jednoduché účtovníctvo, sú tieto:
a) K prijatým preddavkom a poskytnutým preddavkom (prijaté preddavky v knihe záväzkov a poskytnuté preddavky v knihe pohľadávok) sa k závierkovému dňu 31. 12. 2008 nepočítajú nerealizované kurzové rozdiely, tieto zostávajú ocenené historickým kurzom Národnej banky Slovenska zo dňa vzniku účtovného prípadu. Vyplýva to z oceňovacích pravidiel podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve platných od 1. 1. 2008 (novela č. 198/2007 Z. z.); tiež je to prevzaté do prechodných ustanovení § 37a ods. 4 euronovely zákona o účtovníctve (zákon č. 465/2008 Z. z.), ako aj § 21 ods. 4 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov.
b) Nerealizované kurzové rozdiely k položkám majetku a záväzkov v eurách (okrem preddavkov) sa budú počítať konverzným kurzom (nie kurzom NBS). Je to ustanovené § 37a ods. 4 písm. a/ euronovely zákona o účtovníctve (zákon č. 465/2008 Z. z.). Táto výnimka však stratila vecnú náplň tým, že kurz eura v kurzovom lístku NBS k 31. 12. 2008 je totožný s konverzným kurzom (kurz eura k 31. 12. 2008 podľa NBS = 30,1260 = konverzný kurz). Inak povedané, nerealizované kurzové rozdiely sa k 31. 12. 2008 budú počítať podľa kurzového lístka NBS.
Nerealizované kurzové rozdiely k závierkovému dňu sa počítajú s cieľom zabezpečenia verného obrazu predmetu účtovníctva. Nerealizované kurzové rozdiely sa podľa 4 ods. 7 zákona o účtovníctve vyčísľujú - k pohľadávkam, záväzkom, podielom, cenným papierom, derivátom, ceninám, peňažným prostriedkom - ak sú vyjadrené v cudzej mene.
Nerealizované kurzové rozdiely v účtovnej závierke 2008 sa účtujú podľa § 21 Postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov. Peniaze v cudzej mene (banka, pokladnica) sa prepočítajú na slovenskú menu kurzom NBS, pričom kurzové rozdiely sa účtujú v peňažnom denníku s vplyvom na základ dane (§ 4 ods. 4). Pohľadávky a záväzky (okrem preddavkov) v cudzej mene sa prepočítajú kurzom NBS a zaúčtujú sa len v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov, okrem dvoch výnimiek, keď sa kurzové rozdiely tiež účtujú v peňažnom denníku - kurzové rozdiely pri úhrade záväzkov z obstarania investičného majetku (§ 10 ods. 28) a pri úhrade záväzkov z finančného prenájmu (§ 17 ods. 6).
Oceňovacie pravidlá
Ako podnikajúca fyzická osoba vediem jednoduché účtovníctvo pre podnikateľov. Aké oceňovacie pravidlá a postupy účtovania budú platiť v jednoduchom účtovníctve ku dňu zavedenia eura 1. januára 2009?
Otvorenie účtovných kníh k 1. januáru významne ovplyvní prechod na euro. Podľa prechodných ustanovení § 37b euronovely zákona o účtovníctve (zákon č. 465/2008 Z. z.) sa začiatočné stavy majetku (aktív) a záväzkov (pasív) k 1. januáru 2009 otvoria v eurách prepočítané konverzným kurzom, s jednou výnimkou:
- poskytnuté preddavky v eurách v knihe pohľadávok a prijaté preddavky v eurách v knihe záväzkov sa neprepočítavajú konverzným kurzom, ale zostávajú ocenené historickým kurzom eura zo dňa vzniku účtovného prípadu. Tento metodický prístup je zopakovaný aj v § 23a ods. 4 postupov účtovania pre podnikateľov.
V účtovných knihách (peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov, ostatné pomocné knihy) v roku 2009 už nemôžu byť zápisy v slovenských korunách. Platí štandardná bilančná kontinuita, teda začiatočné stavy majetku a záväzkov v roku 2009 sa rovnajú konečným zostatkom v roku 2008 v slovenských korunách, len prepočítané na eurá konverzným kurzom (okrem uvedenej jednej výnimky - preddavkov v eurách, kde zostáva zachovaný historický kurz eura zo dňa vzniku účtovného prípadu). Začiatočné stavy majetku a záväzkov sa zaokrúhľujú matematicky na dve desatinné miesta; účty daní vyjadrujúce vzťah so štátnym rozpočtom sa zaokrúhľujú na dve desatinne miesta v neprospech štátu (§ 20 ods. 2 vyhlášky č. 75/2008 Z. z.).
Kurzové rozdiely z prepočtu a rozdiely zo zaokrúhľovania peňazí (banka, pokladnica) v súvislosti s prechodom na euro a v období duálneho hotovostného peňažného obehu (do 16. januára 2009) sa účtujú v peňažnom denníku s vplyvom na základ dane. Kurzové rozdiely z prepočtu a rozdiely zo zaokrúhlenia majetku a záväzkov (okrem peňazí) v súvislosti s prechodom na euro sa účtujú v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v ostatných pomocných knihách, pre ktoré má účtovná jednotka vecnú náplň.
Živnostník a hospodársky rok
Som živnostník - fyzická osoba účtujúca v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov. V účtovných predpisoch sa spomína osobitná metodika prechodu na euro pre účtovné obdobie - hospodársky rok. Týka sa ma táto metodika?
Nie, metodika okolo účtovného obdobia, ktorým je hospodársky rok, sa netýka jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov. Vyplýva to z toho, že takéto účtovné obdobie si podnikateľ - fyzická osoba účtujúca v jednoduchom účtovníctve nemôže zvoliť, lebo to nedovoľuje § 3 ods. 8 zákona o účtovníctve. Hospodársky rok je dobrovoľne zvolené účtovné obdobie 12 nepretržite za sebou idúcich kalendárnych mesiacov, ktoré nie sú zhodné s kalendárnym rokom. Toto obdobie si v praxi zvolia najmä obchodné spoločnosti účtujúce v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov, a hospodársky rok sa stáva súčasne aj zdaňovacím obdobím pre účely dane z príjmov.
Ako s odpisovaním
Po prechode na euro sa zachová už začaté odpisovanie? Ako sa bude odpisovať nehmotný a hmotný majetok už v minulosti odpisovaný po prechode na euro?
Daňové odpisovanie majetku upravuje § 52e ods. 3 až 5 euronovely zákona o dani z príjmov č. 465/2008 Z. z. Daňovník, ktorý obstaral a uviedol do užívania hmotný majetok do 31. decembra 2008, prepočíta vstupnú cenu, daňové odpisy a zostatkovú cenu zo slovenských korún k 1. januáru 2009 na eurá konverzným kurzom a zaokrúhli matematicky na dve desatinné miesta. Daňovník, ktorý uplatňoval zrýchlené odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 28 zákona o dani z príjmov, pokračuje v zrýchlenom odpisovaní zo zostatkovej ceny prepočítanej konverzným kurzom a zaokrúhlenej matematicky na dve desatinné miesta. Daňovník, ktorý uplatňoval rovnomerné odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 27 zákona o dani z príjmov, pokračuje v rovnomernom odpisovaní zo vstupnej ceny prepočítanej konverzným kurzom a zaokrúhlenej matematicky na dve desatinné miesta.
Uvádzame príklad rovnomerného odpisovania osobného auta, ktorého vstupná cena bola 900 000 Sk. Auto sa začalo odpisovať v roku 2006 a odpisovanie sa skončí v roku 2009.
Daňovník prepočíta jednotlivé údaje nasledovne:
a) Vstupnú cenu auta v Sk na eurá konverzným kurzom, teda vstupná cena bude 29 874,53 eura (900 000 / 30,1260).
b) Výšku oprávok do 31. 12. 2008 v Sk na eurá konverzným kurzom, teda oprávky budú 22 405,90 eura (675 000 / 30,1260).
c) Sumu ročného odpisu v Sk na eurá konverzným kurzom, teda ročné odpisy budú 7 468,63 eura (225 000 / 30,1260).
Rovnomerné odpisovanie auta v roku 2009 bude plynule pokračovať v eurách tak, že zostatková cena bude po úplnom odpísaní 0 eur.
Zmena základného imania
Som živnostník - fyzická osoba účtujúca v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov. Týka sa ma aj zmena základného imania na euro a zápis do obchodného registra?
Nie, netýka sa podnikajúcej fyzickej osoby, lebo nemá povinnosť tvoriť základné imanie. Táto problematika sa týka napríklad obchodných spoločností, ktoré povinne tvoria základné imanie - akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným. Tieto spoločnosti, okrem iného, povinne zapisujú do obchodného registra aj výšku základného imania a zmenu na eurá sú povinné vykonať do konca roku 2009.
Premena záväzkov
K 1. 1. 2009 sa pri všetkých položkách majetku a záväzkov vykoná prechod na euro. Ako sa konkrétne vykoná prechod na euro napríklad pri záväzkoch?
Bilančná kontinuita medzi rokom 2008 a 2009 musí byť, samozrejme, zachovaná, pričom začiatočné stavy majetku a záväzkov sa k 1. 1. 2009 otvoria v eurách po prepočítaní konverzným kurzom (okrem preddavkov, kde zostane zachovaný historický kurz eura zo dňa vzniku účtovného prípadu). Prechod na euro uvedieme na nasledujúcom príklade záväzku. Účtovná jednotka bude napríklad evidovať v knihe záväzkov k 31. 12. 2008 záväzok v cudzej mene za nákup tovaru a služieb v sume 800 USD, čo predstavuje 17 698,40 Sk (historický kurz NBS 1 USD = 22,123 SKK) a v sume 1 000 eur, čo predstavuje 32 175 Sk (historický kurz NBS 1 EUR = 32,175 SKK) a tiež záväzok len v slovenskej mene v sume 280 000 Sk. Pod historickým kurzom rozumieme kurz NBS zo dňa vzniku konkrétneho účtovného prípadu (spravidla deň prijatia alebo odoslania faktúry, alebo deň dodania).
Postup prepočtu k 31. 12. 2008
Účtovná jednotka prepočíta záväzok v cudzej mene (USD) v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve kurzom NBS k 31. 12. 2008 (1 USD = 21,385 SKK). Záväzok v eurách (okrem preddavkov) sa prepočíta už v účtovnej závierke 2008 priamo konverzným kurzom (1 € = 30,1260 Sk) tak, ako to ustanovuje § 37a ods. 4 písm. a/ euronovely zákona o účtovníctve č. 465/2008 Z. z.
Účet
Cudzia mena
Ocenenie v historickom kurze
Ocenenie v závierkovom kurze
Kurzový
rozdiel
Záväzok v USD
800
800 x 22,123 =
17 698,40
800 x 21,385 =
17 108,00
590,40
Záväzok v EUR
1 000
1 000 x 32,175 = 32 175,00
1 000 x 30,1260 = 30 126,00
2 049,00
Záväzok v Sk
X
280 000,00
280 000,00
0
Kurzové rozdiely podnikateľ zaúčtuje v súlade s § 21 Postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov len v knihe záväzkov (lebo nejde o záväzok z úhrady záväzku za obstaranie investície ani finančného prenájmu).
Postup prepočtu k 1. 1. 2009
Účtovná jednotka vykoná prepočet začiatočných stavov záväzkov na euro konverzným kurzom (1 euro = 30,1260 Sk).
Účet
Cudzia mena
Ocenenie v závierkovom kurze (31. 12. 2008)
Prechod na EUR konverzným kurzom (1.1. 2009)
Rozdiel
EUR
Záväzok v USD
800
800 x 21,385 =
17 108,00
17 108,00 : 30,1260 = 567,88 EUR
- 0,002
Záväzok v EUR
1 000
1 000 x 30,1260 = 30 126,00
30 126,00 : 30,1260 = 1 000 EUR
+ 0,000
Záväzok v Sk
X
280 000
280 000 : 30,1260
= 9 294,30 EUR
+ 0,001
Rozdiel zo zaokrúhlenia sa neúčtuje v peňažnom denníku, len v knihe záväzkov tak, ako to ustanovuje § 23a ods. 5 euronovely č. MF/24101/2008-74 Postupov účtovania pre podnikateľov v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov (FS č. 11/2008).
Bankové účty
Ako sa vykoná prechod na euro k 1. 1. 2009 pri bankových účtoch v rôznych menách, napr. slovenské koruny, euro a české koruny?
Oceňovanie viacerých mien na bankových účtoch uvedieme na nasledujúcom príklade. Podnikateľ má k 31. 12. 2008 napríklad nižšie uvedené zostatky na bankových účtoch. V účtovnej závierke k 31. 12. 2008 sa euro ocení konverzným kurzom 30,1260, kurz českej koruny podľa kurzového lístku NBS je 1,131.
Účet
Mena
Suma v cudzej mene
Kurz
Suma v Sk
221.1
slovenské koruny
100 000
0
100 000
221.2
euro
100
30,1260
3 012,60
221.3
české koruny
500
1,131
565,50
K 1. 1. 2009 sa uskutoční nasledujúci prepočet.
Účet
Mena
Suma v Sk k 31. 12. 2008
Prepočet konverzným kurzom k 1. 1. 2009
Suma v EUR k 1. 1. 2009
221.1
slovenské koruny
100 000,00
100 000,00 : 30,1260
= 3 319,39 EUR
3 319,39
221.2
euro
3 012,60
3 012,60 : 30,1260
= 100 EUR
100,00
221.3
české koruny
565,50
565,50 : 30,1260
= 18,77 EUR
18,77
Z uvedeného vidieť, že k 1. 1. 2009 sa vykoná prepočet všetkých zostatkov účtov konverzným kurzom na eurá. Zostatok účtu v eurách sa prepočíta konverzným kurzom (30,1260) už v účtovnej závierke k 31. 12. 2008 tak, ako to ustanovuje § 37a ods. 4 písm. a/ euronovely zákona o účtovníctve č. 465/2008 Z. z.
Daňové priznanie DPH
Aké budú pravidlá pre daňové priznanie DPH za december 2008, príp. štvrtý štvrťrok 2008 pokiaľ ide o menu a kurz, podobne daňové priznanie dane z príjmov fyzických osôb podávané za rok 2008?
Podľa § 5 ods. 6 vykonávacej vyhlášky č. 75/2008 Z. z. v tlačivách podávaných po zavedení eura za zdaňovacie obdobia pred zavedením eura sa peňažné prostriedky vykazujú v slovenských korunách. Týka sa to rôznych tlačív a medzi nimi aj tlačív - daňových priznaní, pričom môže ísť o riadne, opravné alebo dodatočné daňové priznanie. Finančné vyrovnanie (doplatok, preplatok) so štátnym rozpočtom už bude v eurách po prepočte konverzným kurzom so zaokrúhlením na dve desatinné miesta v neprospech štátu. Je to uvedené aj v poučení na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B (FS č. 9/2008); prepočet na eurá sa vykoná v oddiele XVI. - Pomocné výpočty.
Uznanie nákladov
Budú náklady vzniknuté z dôvodu prechodu na euro daňovo uznané položky v súlade s účtovníctvom pre účely vyčíslenia základu dane z príjmov?
Áno, budú to daňové náklady v súlade s účtovníctvom. Vyplýva to z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva vychádza pri zisťovaní základu dane z riadne vedeného účtovníctva. Je to daňový náklad súvisiaci s bežným hospodárením a dosahovaním zdaniteľných príjmov. Podľa § 23 ods. 1 generálneho zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR sa na nevyhnutné a preukázateľne vynaložené náklady súvisiace so zavedením eura vzťahujú všeobecne platné ustanovenia o daňových nákladoch, t. j. § 2 písm. a/ (definícia daňového nákladu) a § 19 (daňové náklady) zákona o dani z príjmov. Tento prístup je opätovne uvedený aj v prechodných ustanoveniach § 52e ods. 1 euronovely zákona o dani z príjmov č. 465/2008 Z. z. Pokiaľ by náklady na zavedenie eura súviseli s aktivitami, ktoré sú vo všeobecnosti daňovo limitované, napríklad náklady na zariadenia na uspokojovanie potrieb zamestnancov (podniková chata, sauna, a pod.) podľa § 21 ods. 1 písm. f/ zákona o dani z príjmov - potom aj náklady na zavedenie eura by mali byť rovnako daňovo limitované.
Výmena registračnej pokladnice
Ako podnikateľ predávam tovar za hotové, a preto používam elektronickú registračnú pokladnicu. Musím ju k 1. januáru 2009 vymeniť?
Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou (ERP) v znení neskorších predpisov môže daňový subjekt používať len taký typ pokladnice, na ktorý príslušný orgán vydal certifikát. Podľa § 18 ods. 6 generálneho zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR podlieha povinnosti duálneho zobrazenia celková cena nákupu (vrátane DPH). Jednotlivé položky nákupu nemusia byť duálne zobrazené. Z ustanovenia § 18 ods. 3 posledná veta generálneho zákona vyplýva, že všade, kde sa vykonáva duálne zobrazenie, musí byť viditeľne sprístupnený aj konverzný kurz - z tohto znenia sa odvodzuje výklad, že konverzný kurz má byť buď na doklade z ERP, alebo na viditeľnom mieste v predajni. Ak teda výrobca alebo dovozca pokladníc pripraví nový softvér pokladníc, je povinný požiadať o recertifikáciu pokladnice. Daňové úrady budú kontrolovať, či doklady z ERP majú duálne zobrazenie finálnej ceny a či bol na pokladnicu vydaný certifikát po 1. 1. 2008. Registračné pokladnice recertifikované na euro podľa súčasnej vyhlášky č. 55/1994 Z. z. sa budú môcť používať do konca roku 2010. Od 1. 1. 2011 budú úplne technicky nové registračné pokladnice podľa podmienok zákona č. 289/2008 Z .z. o používaní ERP. Dávame do pozornosti, že voči súčasnému právnemu stavu obsahuje nový zákon o ERP aj jedno zjavne nelogické pravidlo, že povinnosti registrácie bude podliehať aj prijatá úhrada faktúry.
Registrácia za platiteľa DPH
Som podnikajúca fyzická osoba, neplatiteľ DPH. Má zavedenie eura vplyv aj na zníženie registračného prahu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH?
Áno. Podľa § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení euronovely č. 465/2008 Z. z. sa obrat za najviac 12 predchádzajúcich mesiacov v sume 1 500 000 Sk nahrádza sumou 35 000 eur, čo po prepočte konverzným kurzom je suma 1 054 410 Sk. Do obratu 35 000 eur sa zahŕňa aj obrat za kalendárne mesiace roku 2008 prepočítaný konverzným kurzom na eurá. Vyplýva to z prechodných ustanovení § 85e ods. 2 euronovely zákona o dani z pridanej hodnoty č. 465/2008 Z. z.
Účtovanie DPH
Ako podnikajúca fyzická osoba som prekročil registračnú hranicu obratu pre účely DPH 35 000 eur a od marca 2009 sa stanem registrovaný platiteľ DPH. Ako sa v jednoduchom účtovníctve účtuje DPH?
Účtovanie dane z pridanej hodnoty upravuje § 19 Postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov. Pre platiteľa dane je daň položkou, ktorá v zásade neovplyvňuje základ dane, preto sa pri výdavkoch účtuje ako "výdavok bez vplyvu na základ dane“, a pri príjmoch ako "príjem bez vplyvu na základ dane“. Podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je platiteľ povinný viesť podrobné záznamy o DPH. Pohľadávky a záväzky z dôvodu uplatňovania DPH sa účtujú v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov, prípadne v pomocnej knihe DPH. Pokiaľ v súlade so zákonom o DPH nevzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane, je táto daň súčasťou obstarávacej ceny (§ 19 ods. 2). Určitou výnimkou je DPH pri finančnom prenájme, kde DPH nevstupuje do obstarávacej ceny tak, ako to ustanovuje § 25 ods. 6 zákona o dani z príjmov (§ 17 ods. 11 Postupov účtovania). Pri tzv. samozdanení (reverse charge), napríklad pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu EÚ, sa DPH účtuje aj ako pohľadávka, aj ako záväzok v súlade s kritériami zákona o DPH. Neodpočítateľná časť DPH, z dôvodu zníženia nároku na odpočítanie vstupnej dane koeficientom podľa § 50 zákona o DPH, sa účtuje s vplyvom na základ dane (§ 19 ods. 4). Pri účtovaní DPH v peňažnom denníku pri čiastočnej úhrade záväzku alebo čiastočnom inkase pohľadávky sa postupuje ustáleným spôsobom zakotveným v internej smernici podnikateľa. V tejto smernici sa uvedie pravidlo, ktoré sa potom musí dodržiavať, napr., že najprv sa účtuje úhrada základu dane až potom úhrada DPH, alebo najprv sa účtuje úhrada DPH až potom úhrada základu dane, alebo sa účtuje pomernou časťou úhrada tak základu dane, ako aj DPH.
Auto a peňažný denník
Som platiteľ DPH. Pri nákupe osobného automobilu zaradeného do majetku firmy nemám nárok na odpočet DPH. Ako mám zaúčtovať v peňažnom denníku túto DPH, do celkovej obstarávacej ceny alebo do výdavkov?
Nákup osobného auta je obstaraním dlhodobého hmotného majetku a do daňových výdavkov sa premietne postupne formou daňových odpisov. Preto sa tento nákup zaúčtuje na základe bankového výpisu ako "výdavok na bankovom účte“ a ďalej ako "výdavok bez vplyvu na základ dane“ a v druhovom členení do stĺpca "nákup dlhodobého hmotného majetku“. Zaúčtuje sa celková cena vrátane DPH - vyplýva to z ustanovenia § 25 ods. 5 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Súčasťou vstupnej ceny je aj DPH u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a nemôže si ju odpočítať. To neplatí pri obstaraní auta formou finančného prenájmu, kde sa DPH nestáva súčasťou obstarávacej ceny, ale, naopak, je priamo daňovým výdavkom ako prevádzková réžia (§ 25 ods. 6 ZDP).
Oprava základu
Účtujem jednoduché účtovníctvo pre podnikateľa, ktorý je registrovaný platiteľ DPH. V akej mene sa vykoná oprava základu dane, ak budeme po 1. januári 2009 vystavovať dobropisy podľa § 25 zákona o DPH aj s daňou?
Táto problematika je upravená v prechodných ustanoveniach § 85e zákona o dani z pridanej hodnoty v znení euronovely č. 465/2008 Z. z. nasledovne. Ak sa oprava základu dane (zníženie alebo zvýšenie) podľa § 25 zákona o DPH vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a ak:
a) platba bola požadovaná v eurách, použije sa pri oprave základu dane a dane ??????kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti (historický kurz eura),
b) platba bola požadovaná v inej mene ako v slovenských korunách alebo v eurách (napr. USD, CZK), použije sa pri prepočte slovenských korún na eurá konverzný kurz.
Samostatne je upravený prípad zníženia dane. Ak sa po 31. decembri 2008 vykoná oprava základu dane, ktorá má za následok zníženie dane (dobropis), a týka sa zdaniteľného obchodu v slovenských korunách v roku 2008 - daň sa môže opraviť najviac vo výške priznanej pôvodnej dane prepočítanej konverzným kurzom. Faktúry vystavované po 1. 1. 2009 musia byť v eurách. Pritom vo faktúre, ktorá bola vyhotovená po 1. januári 2009 a týka sa zdaniteľného obchodu v slovenských korunách v roku 2008 - sa údaje o základe dane a výške dane uvedú v eurách aj v slovenských korunách.
Prechod na podvojné účtovníctvo
Vediem jednoduché účtovníctvo pre podnikateľov. Môžem od 1. januára 2009 dobrovoľne prejsť na podvojné účtovníctvo, aj keď sa zavádza euro?
Áno, je to možné. Podľa § 37 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri (tuzemský podnikateľ - fyzická osoba nemá povinnosť sa zapísať do obchodného registra), môžu namiesto povinného jednoduchého účtovníctva dobrovoľne celoročne viesť podvojné účtovníctvo. Metodiku prechodu zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva pre podnikateľov upravuje Opatrenie MF SR č. 21378/2003-92 v znení Opatrenia č.MF/25814/2006-74. Osobitné ustanovenia na účely prechodu z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo k 1. januáru 2009, v nadväznosti na prechod na euro, ustanovila euronovela Opatrením č.MF/24694/2008-74 (FS č. 11/2008). Z uvedeného vyplýva, že pri dodržaní uvedených predpisov je možný prechod na podvojné účtovníctvo aj k 1. januáru 2009.
Daňové priznanie
Má podanie daňového priznania dane z príjmov fyzických osôb za rok 2008 nejaké špecifiká vzhľadom na prechod na euro od 1. 1. 2009? Aké tlačivo daňového priznania sa použije? Aká je suma životného minima a odpočítateľná položka na daňovníka? Ako sa budú platiť preddavky?
Podnikateľ - fyzická osoba podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb na tlačive typu B (tlačivo typu A podáva fyzická osoba len s príjmami zo závislej činnosti - zamestnania). Ministerstvo financií SR vydalo poučenie na vyplnenie tohto tlačiva za rok 2008 vzhľadom na určité špecifiká v súvislosti s prechodom na euro (FS č. 9/2008). V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2008 podávanom v roku 2009 (lehota na podanie je štandardná do 31. marca 2009), sa uvádzajú sumy v Sk, pričom sa použije rovnaké tlačivo daňového priznania, ako platilo pre rok 2007 (označené vľavo dole indexom MF SR č. 097167/2007). Vzory tohto tlačiva sú ustanovené Opatrením MF SR č. 29093/2007-72 (FS č. 13/2007) a dostupné aj na webovej stránke DR SR (www:drsr.sk).
V daňovom priznaní sa prepočíta daň na úhradu z riadku 104 na eurá konverzným kurzom (1 € = 30,1260 SK) a zaokrúhli sa na dve desatinné miesta nadol v neprospech štátu. Napríklad podľa riadku 104 daňového priznania vznikla daňovníkovi povinnosť uhradiť daň v sume 21 900 Sk. Túto sumu daňovník prepočíta konverzným kurzom 30,1260 (21 900 : 30,1260 = 726,947) a zaokrúhli na dve desatinné miesta nadol v neprospech štátu, teda daňovník zaplatí sumu 726,94 eura. Prepočet sa vykoná v XVI. oddiele - Pomocné výpočty. Podobne sa postupuje aj pri prípadnom podaní opravného daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania za rok 2008. Daň na úhradu sa prepočíta konverzným kurzom na eurá a táto sa zaokrúhli na eurocenty nadol. Suma životného minima v roku 2008 je vo výške 5 130 Sk a päťnásobok je teda v sume 25 650 Sk v nadväznosti na oslobodené príjmy podľa § 9 ods. 1 písm. h/ a j/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Maximálna výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, a teda prípadne aj na manželku (manžela) je v roku 2008 vo výške 98 496 Sk, ak sú splnené podmienky v § 11 zákona o dani z príjmov. Preddavky sa po 1. januári 2009 platia v eurách. Preddavok do lehoty na podanie daňového priznania sa platí ešte zo starej daňovej povinnosti za rok 2007 po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.
Účtovanie rezerv
V postupoch účtovania v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov je aj metodika účtovania rezerv. Aké druhy rezerv sa dajú účtovať v jednoduchom účtovníctve s vplyvom na zníženie základu dane?
Postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov sú pre rok 2008 upravené Opatrením č. MF/27076/2007-74 v znení Opatrenia č. MF/24101/2008-74. Tvorba rezerv (§ 15) sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok s vplyvom na základ dane (prevádzková réžia). Čerpanie rezervy sa účtuje ako storno pôvodného výdavku na prevádzkovú réžiu a súčasne ako výdavok s vplyvom na základ dane v druhovom členení (napr. materiál, mzdy). Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezervy sa môžu použiť len do vytvorenej výšky a na účel, na ktorý boli vytvorené. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry. Rezervy sú záväzky v neurčitej výške, ktoré podnikateľ očakáva ako dôsledok minulosti. Vyššie uvedená formulácia, že "spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom prepise“ nijako neznamená možnosť vybrať si akúkoľvek rezervu s dosahom do základu dane. Podľa § 20 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa v jednoduchom účtovníctve môžu s vplyvom na základ účtovať len tri druhy špeciálnych rezerv - rezerva na lesnú pestovnú činnosť, rezerva na rekultiváciu skládky odpadov a rezerva na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností. Ak podnikateľ nemá vecnú náplň na niektorú z uvedených rezerv, potom nemôže v jednoduchom účtovníctve účtovať žiadnu inú rezervu s dosahom na základ dane. S dosahom mimo základu dane, v záujme verného zobrazenia predmetu účtovníctva, by sa teoreticky aj prakticky akákoľvek rezerva mohla účtovať, ale nedaňové rezervy sa v jednoduchom účtovníctve v praxi spravidla neúčtujú.
Dodatočné priznanie
Aký je najneskorší možný termín na podanie dodatočného daňového priznania, a podľa ktorej právnej úpravy? Kedy je len možnosť, a naopak, kedy je povinnosť podať dodatočné daňové priznanie?
Dodatočné daňové priznanie je priznanie podané po lehote na podanie, teda napríklad priznanie za rok 2008 podané po 31. marci 2009. Dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní, najneskôr však do 4 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Teda motívom na podanie dodatočného daňového priznania je zistenie, že daňovník sa pochybil vo svoj neprospech. Dodatočné daňové priznanie nemôže daňový subjekt podať po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly, a to len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. Upravujú to ustanovenia § 39 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak daňový subjekt poškodí sebe môže, ak poškodí štátu musí podať dodatočné daňové priznanie; takto to vyplýva z ustanovení § 39 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Odpisy
Aké odpisy sa uplatňujú v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov? Môžu sa uplatňovať len daňové odpisy alebo aj účtovné odpisy? Akú úlohu potom majú účtovné odpisy a akú úlohu majú daňové odpisy?
Aj v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov sa môžu uplatňovať iné účtovné odpisy a iné daňové odpisy. Postupy účtovania to umožňujú, ale v praxi sa to uplatňuje zriedkavo, len ak je pre to racionálny dôvod, napríklad verné zobrazenie majetku pre účely rokovania o získaní úveru. Účtovné odpisy sa vedú mimo peňažného denníka, konkrétne v knihách dlhodobého majetku a slúžia pre vyčíslenie verného zobrazenia účtovnej zostatkovej ceny dlhodobého majetku vo Výkaze majetku a záväzkov. Do základu dane sa môžu uplatniť len a len daňové odpisy. Daňové odpisy sa do peňažného denníka premietnu v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok s vplyvom na základ dane v stĺpci prevádzková réžia (§ 20 ods. 8 Postupov účtovania). Možnosť uplatňovať iné účtovné odpisy, ako sú daňové odpisy, sa uvádza na viacerých miestach. Podľa § 6 ods. 6 Postupov účtovania sa v knihách dlhodobého majetku, okrem iného, uvádza odpisový plán účtovných odpisov a odpisový plán daňových odpisov. Účtovné odpisy si podnikateľ stanoví individuálne vo svojom účtovnom odpisovom pláne s prihliadnutím na predpokladanú dobu a intenzitu používania majetku a jeho technické a morálne zastarávanie (§ 20 ods. 4). Účtovné odpisy sú ekonomickou kategóriou a vyjadrujú mieru postupného opotrebenia majetku v konkrétnych podmienkach jeho používania; účtovné odpisy sú ekonomickým nákladom, ktorý by mal predávajúci kalkulovať do ceny výrobku. Daňové odpisy sú administratívna kategória a vyjadrujú mieru, akou štát paušálne pre všetkých daňovníkov uznáva prenášanie hodnoty majetku do daňových výdavkov. Účtovné odpisy a daňové odpisy môžu byť rovnaké; záleží na významnosti potenciálnych rozdielov. Inak povedané - daňové odpisy uplatnené v základe dane môžu byť len také, aké dovoľuje daňový zákon. Účtovné odpisy by mali byť iné, ak je významný dôvod na ich odlišnú kvantifikáciu v záujme verného zobrazenia predmetu účtovníctva. Daňové odpisy sa musia rovnať účtovným odpisom v prípade drobného dlhodobého hmotného majetku v jednotkovom ocenení do 30 000 Sk (996 eur), ak ho podnikateľ dobrovoľne odpisuje podľa § 10 ods. 25 Postupov účtovania. Daňové odpisy sa musia rovnať účtovným odpisom aj v prípade drobného dlhodobého nehmotného majetku v jednotkovom ocenení do 50 000 Sk (1 660 eur), ak ho podnikateľ dobrovoľne odpisuje podľa § 10 ods. 11 Postupov účtovania. Vyplýva to z toho, že daňový zákon drobný majetok neupravuje, preto účtovné predpisy sa uplatnia aj pre daňové účely, lebo podľa § 17 ods. 1 písm. a/ ZDP je východiskom pre stanovenie základu dane riadne vedené účtovníctvo. Taktiež sa účtovné odpisy a daňové odpisy rovnajú pri nehmotnom majetku tak, ako to ustanovuje § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov.
Hnuteľné predmety
Vediem jednoduché účtovníctvo. Hnuteľné predmety do 30 000 Sk účtujem ako jednorazové výdavky priamo do "prevádzkovej réžie“. Je potrebné tieto predmety vykazovať v účtovnej závierke vo "Výkaze o majetku a záväzkoch“ v zásobách na riadku 04?
Áno. Pokiaľ uvedené predmety k 31. 12. 2008 nie sú fyzicky spotrebované alebo v používaní, majú byť súčasťou inventarizácie zásob a vykázané v riadku 04 uvedeného výkazu. Vykazujú sa tu aj zásoby hmotného majetku - veci, ktoré neboli zaradené do dlhodobého hmotného majetku podľa § 10 ods. 26 Postupov účtovania. Tieto veci sa tu vykazujú však len vtedy, ak sú k závierkovému dňu skladované (§ 6 ods. 9); ak sú v používaní, už sa v hodnote zásob nevykazujú. Do zásob patrí aj skladovaný majetok, ktorý nespĺňa kritériá na zaradenie do dlhodobého majetku, ani tam nebol dobrovoľne zaradený podľa § 10 ods. 25 Postupov účtovania. Inak povedané, dlhodobý hmotný majetok v jednotkovej cene nad 30 000 Sk (996 eur) sa musí zaradiť do odpisovaného dlhodobého majetku. Dlhodobý hmotný majetok v jednotkovej cene pod 30 000 Sk (996 eur) sa môže dobrovoľne tiež zaradiť do odpisovaného majetku. Ak sa táto možnosť dobrovoľne nevyužije, a tento majetok je skladovaný, vykáže sa v účtovnej závierke ako zásoba. Ak je takýto majetok vydaný do používania, už sa vo Výkaze o majetku a záväzkoch nevykazuje; ale môže sa mimoúčtovne evidovať a inventarizovať z dôvodu ochrany majetku podnikateľa.
Nákup pokladnice
Podnikateľ - fyzická osoba - kúpil v roku 2008 registračnú pokladnicu za 12 000 Sk (s DPH). Podnikateľ nie je registrovaný platiteľ DPH. Ako sa tento nákup prejaví v účtovníctve a základe dane? Bude to bežný výdavok alebo postupný výdavok formou odpisov?
Formou daňových odpisov sa do daňových výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácií premieta dlhodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. Druhou podmienkou odpisovania je ocenenie (výška obstarávacej ceny). Samostatné hnuteľné veci alebo súbory hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v jednotkovom ocenení vyššom ako 30 000 Sk (996 eur) - sa musia odpisovať. Hmotný majetok, ktorého jednotková cena je rovná alebo je nižšia ako 30 000 Sk (996 eur), sa dobrovoľne môžu odpisovať tak, ako to umožňuje § 10 ods. 25 Postupov účtovania (doba použiteľnosti však vždy musí byť dlhšia ako jeden rok). Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ sa môže dobrovoľne rozhodnúť, či registračnú pokladnicu bude odpisovať, alebo ju zahrnie do bežných daňových výdavkov (prevádzková réžia). Záverom upozorňujeme, že obdobne to platí v prípade dlhodobého nehmotného majetku v jednotkovom ocenení pod 50 000 Sk (§ 10 ods. 11 Postupov účtovania). Pritom účtovné odpisy tohto drobného dlhodobého majetku, stanovené podľa doby životnosti v účtovnom odpisovom pláne podľa § 20 Postupov účtovania, platia aj pre daňové účely, lebo zákon o dani z príjmov odpisovanie tohto druhu majetku neupravuje.
Finančný prenájom
Ako podnikateľ - fyzická osoba účtujúca v jednoduchom účtovníctve som si prenajal formou finančného prenájmu osobné auto. Ako sa správne účtuje finančný prenájom v jednoduchom účtovníctve? Ako sa odpisuje hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu?
Podľa § 10 ods. 24 písm. g/ Postupov účtovania sa ako dlhodobý majetok účtuje aj dlhodobý hmotný majetok obstaraný finančným prenájmom. Od roku 2004 sa finančný prenájom aj v jednoduchom účtovníctve teda účtuje tak, že prenajatý majetok účtuje, vykazuje a odpisuje - nájomca (ekonomický vlastník), nie prenajímateľ (právny vlastník). Podstata finančného prenájmu však zostáva zachovaná, právnym vlastníkom prenajatej veci je stále prenajímateľ. Je to ošetrené aj v ustanovení § 24 ods. 1 písm. d/ zákona o dani z príjmov, podľa ktorého nájomca môže odpisovať majetok prenajatý formou finančného prenájmu, aj keď k takémuto majetku nemá vlastnícke právo. Podľa § 17 Postupov účtovania sa pod finančným prenájmom rozumie obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby nájmu. V nadväznosti na § 2 písm. s/ zákona o dani z príjmov musí byť doba trvania nájmu najmenej 60 % doby daňového odpisovania a nie menej ako tri roky.
Pritom v dohodnutých platbách sú spravidla zahrnuté - istina, finančný náklad (nájomné) a kúpna cena (prípadne poistenie). Súčasťou dohodnutých platieb je teda aj kúpna cena, za ktorú na konci nájmu prechádza vlastnícke právo na nájomcu. V deň prevzatia osobného auta si nájomca v knihe záväzkov zaúčtuje záväzok vo výške istiny; súčasťou ocenenia sú aj prípadné náklady súvisiace s obstaraním (napr. poplatok za spracovanie zmluvy). V rovnakom ocenení si nájomca zaúčtuje aj prírastok majetku v knihe dlhodobého majetku.
Splácanie tohto záväzku (istiny) sa účtuje v peňažnom denníku ako nedaňový výdavok na obstaranie dlhodobého majetku. Do daňových výdavkov sa táto suma premietne postupne formou daňového odpisovania tak, ako to ustanovuje § 17 ods. 9 Postupov účtovania. Pre daňové odpisy platí ustanovenie § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov - hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu sa odpíše počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny zvýšenej o náklady súvisiace s obstaraním; výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny mesiac doby prenájmu. V deň splatnosti si ďalej nájomca zaúčtuje záväzok v knihe záväzkov vo výške splatného finančného nákladu (úroku). Splácanie tohto záväzku (úroku) sa účtuje v peňažnom denníku ako daňový výdavok (prevádzková réžia). Podľa § 19 ods. 3 písm. o/ zákona o dani z príjmov je úrok daňovým nákladom v súlade s účtovníctvom (aj v nerovnomerných sumách podľa splátkového kalendára, bez časového rozlíšenia). K problematike dane z pridanej hodnoty treba vopred uviesť, že podľa § 49 ods. 7 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov si platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného auta (odpočítanie nie je možné vôbec, a to ani zo spracovateľského poplatku za spracovanie zmluvy). Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty z majetku obstaraného formou finančného prenájmu sa postupuje podľa § 25 ods. 6 zákona o dani z príjmov - súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu nie je DPH. Preto sa DPH v tomto prípade účtuje pri úhrade v peňažnom denníku ako daňový výdavok (prevádzková réžia); neodpočítateľná DPH (z dôvodu, že ide o osobné auto) je daňovým nákladom pre účely dane z príjmov tak, ako to ustanovuje § 19 ods. 3 písm. k/ bod 2 zákona o dani z príjmov. Záverom možno zhrnúť, že do výdavkov s vplyvom na základ dane v čase úhrady sa účtuje úrok, DPH, poistné (teda nie celá suma bežnej splátky). Hodnota istiny v bežnej splátke je v čase úhrady účtovaná ako výdavok bez vplyvu na základ dane, lebo istina sa premietne do daňových výdavkov formou rovnomerných odpisov počas doby nájmu v súlade s ustanovením § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov.
Rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou
Niektorý sezónny tovar predávame pod nákupnú cenu v rámci akciovej zľavy. Máme účtovať záporný rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou v jednoduchom účtovníctve ako zníženie výdavkov na dosiahnutie príjmov? Ako sa odvádza DPH z takéhoto predaja?
Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa príjmy pre daňové účely oceňujú cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že ak sú predajné ceny nižšie z objektívnych dôvodov vývoja na trhu v obchodovaní s predmetným tovarom, potom to nemá negatívny daňový dosah. Inak povedané, strata z predaja sa daňovo uznáva, a záporný rozdiel sa neúčtuje v rámci koncoročných uzávierkových operácií ako storno daňových výdavkov na obstaranie tovaru. Daň z pridanej hodnoty sa odvádza z predajných cien reálne dosiahnutých (znížených o zľavu) pri predaji tak, ako to vyplýva z ustanovení § 22 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Peňažný dar
Ako sa v jednoduchom účtovníctve zaúčtuje príjem peňažného daru a následne jeho prípadné použitie na nákup materiálu, tovaru, dlhodobého hmotného majetku, výber časti darovaných peňazí pre osobnú spotrebu? V niektorých peňažných denníkoch je uvedený aj stĺpec "Dary“ a v niektorých nie je. Ako je to s daňou z darovania ?
V súčasnosti v platnej metodike jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov v ustanoveniach § 4 o povinnom minimálnom členení peňažného denníka peňažné dary nie sú uvedené vôbec. Peňažný denník je zostavený primárne ako "daňová evidencia“. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb prijaté dary s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s podnikaním. Čiže, dary prijaté v súvislosti s podnikaním sú predmetom dane. Je to logické, pretože ak by neboli, potom by si mohli podnikatelia svoje plnenia (tovary, služby) "darovať“ a základ dane by nevznikal. Ale tak pri príjmoch neovplyvňujúcich základ dane, ako aj pri príjmoch ovplyvňujúcich základ dane majú byť stĺpce "ostatné“, kde možno prijaté peňažné dary účtovať v závislosti od parametrov obsiahnutých v § 3 zákona o daniach z príjmov, t. j., či súvisia alebo nesúvisia s podnikaním. Následné použitie týchto peňažných prostriedkov sa účtuje bežným spôsobom podľa obsahu operácie, napr. nákup materiálu ako úbytok peňazí a ďalej do stĺpca "výdavky s vplyvom na základ dane“ a v druhovom členení do stĺpca "nákup materiálu“. Aj nepeňažné dary; prijaté nepeňažné dary sa zaúčtujú v príslušnej pomocnej knihe o zložkách majetku, napríklad v knihe zásob (§ 6 ods. 8 Postupov účtovania). Bezodplatne prijaté plnenia sa oceňujú reprodukčnou obstarávacou cenou tak, ako to ustanovuje § 25 zákona o účtovníctve. Nepeňažný dar prijatý v súvislosti s podnikaním sa zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií aj v peňažnom denníku do "príjmov s vplyvom na základ dane“ a v druhovom členení v stĺpci "ostatné príjmy“. Vyplýva to zo spomínaného § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ by to bol odpisovaný majetok, tento sa zahrnie do daňových príjmov postupne v rozsahu daňových odpisov tak, aby so dosiahol neutrálny dosah na základ dane (porovnaj bod 8 Usmernenia MF SR č. MF/009465/2005-721 vo FS č. 5/2005). Daň z darovania v súčasnosti neexistuje.
Odpustený záväzok
Fyzická osoba - podnikateľ - mal záväzok z podnikateľskej činnosti (nákup tovaru), ktorý mu veriteľ odpustil. Ako sa to prejaví v jednoduchom účtovníctve dlžníka? Má to dosah aj na jeho základ dane?
Podľa ustanovenia 6 ods. 5 písm. d/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je príjmom z podnikania aj - výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom. Dávame do pozornosti, že pojem obchodný majetok je definovaný v § 2 písm. m/ zákona o dani z príjmov. Odpustený záväzok z podnikateľskej činnosti sa v rámci koncoročných uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje v peňažnom denníku, ako príjem s vplyvom na základ dane.
Ukončenie podnikania
Ukončil som podnikanie ako SZČO. V evidencii zostal dlhodobý hmotný majetok v zostatkových cenách (auto, počítač). Ako mám s týmito zostatkami v jednoduchom účtovníctve naložiť? Je potrebné neodpísané zostatky zaúčtovať ako príjem a zahrnúť ich do základu dane?
Fyzická osoba je z hľadiska vlastníctva jedinou osobou, čiže pri ukončení podnikateľskej činnosti sa vlastník nemení, len dlhodobý hmotný majetok prechádza z obchodného majetku do osobného používania. Preto nie je potrebné zahrnúť zostatkovú cenu uvedeného majetku do zdaniteľných príjmov a tým do základu dane. Dodanenie z dôvodu ukončenia podnikateľskej činnosti upravuje § 17 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Základ dane sa v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania, upraví u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených daňových rezerv a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok, výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem výnimiek a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie. Pri ďalšom osobnom používaní spomínaného dlhodobého hmotného majetku (auto, počítač) a jeho prípadnom predaji sa uplatní daňový režim podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona o daniach z príjmov. Základ dane by vznikol až ako rozdiel, o ktorý by príjmy z prípadného predaja presahovali hodnotu, za ktorú bol majetok prevzatý do osobného používania, čo je v tomto prípade jeho daňová zostatková cena (§ 8 ods. 5 písm. c/ zákona o dani z príjmov).
Pôžička
Podnikajúca fyzická osoba prijala v máji 2008 pôžičku v sume 100 000 Sk. Pôžička je splatná do dvoch rokov spolu s úrokmi 10 % p.a. Ako sa to prejaví v účtovníctve a základe dane v zdaňovacom období 2008?
Podľa § 15 Postupov účtovania sa príjmy a výdavky v peňažnom denníku účtujú podľa ich daňového vplyvu na základ dane. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov prijatá pôžička nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb. Preto sa prijatá pôžička zaúčtuje ako "príjem bez vplyvu na základ dane“, v druhovom členení "úvery a pôžičky“. Obdobne vrátenie pôžičky o dva roky sa bude účtovať ako nedaňový výdavok. Úroky budú splatné až o dva roky a až potom budú daňovým výdavkom, lebo až potom nastane úbytok peňazí. Podľa § 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa v jednoduchom účtovníctve účtujú príjmy a výdavky v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu. Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanom roku 2008 nebude mať prijatá pôžička žiadny dopad na základ dane.
Odcudzený tovar
Fyzická osoba účtuje v jednoduchom účtovníctve. V roku 2006 bola jej obchodná prevádzka vykradnutá. Odcudzený bol tovar v hodnote 100 000 Sk. Poisťovňa uhradila 90 000 Sk. Ako to zaúčtujeme v peňažnom denníku?
Príjem od poisťovne sa zaúčtuje v peňažnom denníku ako "príjem s vplyvom na základ dane“ v druhovom členení "ostatný príjem“. Na druhej strane predpokladáme, že odcudzený tovar je už zaúčtovaný v daňových výdavkoch. Inak povedané, tak výdavky na tovar, ako aj prijatá náhrada od poisťovne budú vplývať na základ dane (celková strata z tohto prípadu v sume 10 000 Sk sa daňovo uznáva). Oporou pre vyššie uvedené daňové posúdenie je ustanovenie § 19 ods. 3 písm. g/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňovým výdavkom sú aj škody nezavinené daňovníkom, vzniknuté z dôvodu živelnej pohromy alebo spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. Samozrejme, je potrebné disponovať príslušným potvrdením polície (neznámy páchateľ).
Predaj pohľadávky
Podnikajúca fyzická osoba predala svoju pohľadávku za sumu 60 000 Sk, pričom menovitá hodnota tejto pohľadávky bola 100 000 Sk. Ako sa to prejaví v základe dane fyzickej osoby?
Podľa § 17 ods. 12 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa u podnikateľa účtujúceho v jednoduchom účtovníctve zvýši základ dane o hodnotu pohľadávky pri jej predaji (postúpení), a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za hodnotu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota. Z uvedeného znenia zákona vyplýva, že podnikateľ zdaní nielen samotný peňažný príjem z predaja pohľadávky v sume 60 000 Sk, ale aj nepeňažný príjem v sume 40 000 Sk (100 000 mínus 60 000 Sk) v rámci uzávierkových účtovných operácií. Uvedený prístup má čiastočne tú logiku, že podnikateľ má pravdepodobne aj výdavky vynaložené na vznik tejto pohľadávky (napríklad nákup tovaru), ktoré sú zaúčtované v daňových výdavkoch. Ak súčasťou pohľadávky u platiteľa dane je aj DPH, potom suma DPH nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb (§ 3 ods. 2 písm. e/ ZDP). V súvislosti s problematikou pohľadávok dávame do pozornosti aj otázku pojmov pri oceňovaní pohľadávok podľa § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Pod pojmom "menovitá hodnota“ sa rozumie vlastná pohľadávka, a pod pojmom "obstarávacia cena“ sa rozumie pohľadávka získaná kúpou (postúpením).
Sociálny fond
Ako sa účtuje tvorba a použitie sociálneho fondu v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov?
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Peňažné prostriedky fondu sa spravidla vedú na osobitnom bankovom účte (je to možnosť, nie povinnosť mať osobitný bankový účet). Tvorba sociálneho fondu sa v peňažnom denníku vo výške stanovenej zákonom účtuje na základe bankového výpisu ako "výdaj z bežného účtu“ a ďalej ako "výdavok s vplyvom na základ dane“ v druhovom členení v stĺpci "tvorba sociálneho fondu“. Súčasne sa táto tvorba zaúčtuje v knihe sociálneho fondu. Prírastok peňažných prostriedkov na osobitnom účte sociálneho fondu sa na základe bankového výpisu zaúčtuje v peňažnom denníku ako "príjem na účte SF“ a ďalej ako "príjem bez vplyvu na základ dane“ a v druhovom členení v stĺpci "ostatné príjmy“. Pri použití fondu nastáva úbytok peňažných prostriedkov na osobitnom účte sociálneho fondu a tento sa na základe bankového výpisu zaúčtuje ako "výdavky z účtu SF“ a ďalej ako "výdavok bez vplyvu na základ dane“ a v druhovom členení v stĺpci "sociálny fond“. Súčasne sa zaúčtuje úbytok v knihe sociálneho fondu podľa účelu čerpania. Z uvedeného vyplýva, že sociálny fond sa premietne do základu dane v čase jeho tvorby. Postupy účtovania obsahujú len stručnú úpravu účtovania sociálneho fondu (§ 7 ods. 3); ak peniaze sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, potom sa tvorba sociálneho fondu do základu dane premietne ako koncoročná uzávierková účtovná operácia s vplyvom na základ dane v stĺpci "tvorba sociálneho fondu“.
Odpis pohľadávky
Fyzická osoba podnikajúca na živnosť odpísala pohľadávku za predaj tovaru v menovitej hodnote 110 000 Sk. Ako sa to prejaví v jej jednoduchom účtovníctve? Môže sa vôbec pohľadávka v jednoduchom účtovníctve odpísať?
Pohľadávka sa môže odpísať aj v jednoduchom účtovníctve už počas trvania živnosti, pretože vlastník má ústavné právo nakladať so svojím majetkom. Odpis pohľadávky sa prejaví v tom, že sa pohľadávka "vymaže“ z knihy pohľadávok. Samozrejme, súčasne je potrebné otestovať, ako sa to prejaví v základe dane v peňažnom denníku. V peňažnom denníku sa účtuje najmä o pohybe peňažných prostriedkov, čo však v tomto prípade nenastalo. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ Postupov účtovania sa v peňažnom denníku ďalej účtujú uzávierkové účtovné operácie, ktorými sa korigujú (zvyšujú alebo znižujú) príjmy alebo výdavky tak, aby vznikol základ dane zodpovedajúci požiadavkám zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Preto sa niekedy jednoduché účtovníctvo označuje ako - daňová evidencia. Podľa § 17 ods. 12 písm. b/ zákona o dani z príjmov sa pri odpise pohľadávky zvýši základ dane o sumu menovitej hodnoty pohľadávky (vlastná pohľadávka) alebo o sumu obstarávacej ceny (kúpená pohľadávka), okrem výnimiek. Táto právna úprava vychádza z úvahy, že na odpísanú pohľadávku vznikli výdavky, ktoré sú alebo v minulosti boli zaúčtované v daňových výdavkoch, preto sa opísaná pohľadávka dodaní. Dávame do pozornosti, že ak pohľadávka obsahuje u platiteľa dane aj DPH, potom suma DPH nie je predmetom dane z príjmov (§ 3 ods. 2 písm. e/ ZDP). Dodaniť sa nemusí odpis pohľadávky v prípade výnimky podľa podmienok § 19 ods. 2 písm. h/ prvý až piaty bod a § 19 ods. 2 ZDP (napr. konkurz, exekúcia). Dodaniť sa tiež nemusí odpis pohľadávky v prípade výnimky podľa podmienok § 19 ods. 2 písm. i/ ZDP (drobné pohľadávky do 10 000 Sk).
Podmienky odpisov majetku
Fyzická osoba vedie jednoduché účtovníctvo, pričom v roku 2008 odkúpila nebytové priestory na podnikateľskú činnosť. Celková hodnota priestorov je podľa zmluvy 800 000 Sk. Zmluvne sú dojednané splátky na 4 roky, prvá splátka 50 000 Sk už bola realizovaná. Ako máme zaúčtovať tieto výdavky? Môžeme uplatniť odpisy, prípadne z akej sumy? Musíme čakať na prepis vlastníctva v katastri nehnuteľností?
Celkovú hodnotu záväzku v sume 800 000 Sk je potrebné zaúčtovať v knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa v jednoduchom účtovníctve účtuje len o pohybe peňažných prostriedkov (okrem uzávierkových účtovných operácií). Jednotlivé splátky sa zaúčtujú na základe bankového výpisu ako "výdavky na bankovom účte“ a ďalej do stĺpca "výdavky bez vplyvu na základ dane“ a v druhovom členení do stĺpca "nákup dlhodobého hmotného majetku“. Zároveň sa v knihe záväzkov účtuje postupné znižovanie predmetného záväzku. Daňové odpisy ako daňový výdavok na zabezpečenie príjmov sa môžu uplatniť pri uzávierkovej úprave výdavkov z celkovej hodnoty zakúpených nebytových priestorov, teda zo sumy 800 000 Sk. Pritom však musia byť splnené podmienky daňového odpisovania ustanovené v ustanoveniach § 22 až 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, najmä nebytový priestor musí byť využívaný na zabezpečovanie zdaniteľných príjmov a musí byť k 31. 12. 2008 evidovaný v účtovníctve. Podmienkou odpisovania majetku je jeho vlastníctvo, okrem výnimiek. Podľa § 2 ods. 2 Postupov účtovania pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti. U predávajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra povolený, účtovné zápisy sa zrušia. Obdobne je táto problematika upravená aj v ustanovení § 24 ods. 1 písm. c/ zákona o dani z príjmov.
Kurzové rozdiely
Pri účtovaní v jednoduchom účtovníctve sa používajú aj kurzové rozdiely pri bežnom účtovaní a pri účtovnej závierke? Kedy sa účtujú v peňažnom denníku a kedy len v knihe pohľadávok alebo v knihe záväzkov?
V peňažnom denníku sa počas roka účtujú len reálne pohyby peňažných prostriedkov, teda reálne finančné toky v pokladnici a na bankovom účte (okrem nepeňažných uzávierkových účtovných operácií). Nerealizované (nepeňažné) kurzové rozdiely sa v jednoduchom účtovníctve počas roka neúčtujú. Ak účtovná jednotka v jednoduchom účtovníctve napríklad nakúpi tovar v cudzej mene, tento v dennom kurze NBS zaúčtuje do knihy záväzkov.
Pri úhrade tohto záväzku kurzom dňa úhrady príslušnej komerčnej banky vzniká iná suma, a táto reálne platená suma sa aj zaúčtuje do peňažného denníka ako výdavok za nákup tovaru (na prípadný rozdiel voči pôvodnému oceneniu záväzku v knihe záväzkov sa z hľadiska základu dane neprihliada, lebo do základu dane sa premietla skutočne platená suma, a v rámci nej sa realizoval aj kurzový rozdiel). Pre narábanie s kurzovými rozdielmi vo všeobecnosti platí ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na slovenskú menu kurzom vyhláseným NBS. Nerealizované kurzové rozdiely k pohľadávkam a záväzkom sa k závierkovému dňu účtujú len v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov, teda neúčtujú v peňažnom denníku (§ 21 ods. 3 Postupov účtovania). Ďalšie podrobnosti sú v ustanovení § 4 ods. 4 Postupov účtovania - nerealizované kurzové rozdiely z prepočtu peňažných prostriedkov v hotovosti a na účtoch v bankách v cudzej mene ku dňu účtovnej závierky kurzom NBS sa zaúčtujú v peňažnom denníku ako posledné položky pred zaúčtovaním uzávierkových účtovných operácií - a to s vplyvom na základ dane buď ako prevádzková réžia (kurzová strata), alebo ako ostatný príjem (kurzový zisk). V peňažnom denníku sa v rámci uzávierkových účtovných operácii účtujú ešte dve výnimky podľa § 21 ods. 3 Postupov účtovania - kurzové rozdiely vznikajúce pri postupnej úhrade záväzkov za nákup investičného majetku (§ 10 ods. 28) a kurzové rozdiely z úhrady záväzkov za finančný prenájom (§ 17 ods. 6 Postupov účtovania).
Uzávierkové účtovné operácie
Na konci roka sa v peňažnom denníku majú účtovať uzávierkové účtovné operácie; ktoré sú to, kde sú vymenované?
Vymenované nie sú nikde, lebo sa majú účtovať v nadväznosti na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Inak povedané, kto chce správne tieto operácie zaúčtovať, musí poznať zákon o dani z príjmov, lebo výstupom peňažného denníka má byť priamo základ dane z príjmov fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý sa preberá do jeho daňového priznania fyzickej osoby (tlačivo typu B). Ako pomôcku uvádzame vybrané prípady uzávierkových účtovných operácií v nadväznosti na zákon o dani z príjmov (ZDP):
- daňové opisy podľa § 19 ods. 3 písm. a/ ZDP;
- daňová zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou podľa § 19 ods. 3 písm. b/ ZDP;
- škody zavinené daňovníkom, alebo spôsobené známym páchateľom, alebo neznámym páchateľom bez potvrdenia polície podľa § 19 ods. 3 písm. g/ ZDP;
- manká nad normy prirodzených úbytkov, a manká (inventarizačné rozdiely) a škody nad výšku prijatých náhrad podľa § 21 ods. 2 písm. e/ ZDP;
- postupné zahrňovanie príjmov do základu dane, v rozsahu výdavkov, v prípade príjmov z dotácie, podpory a príspevku podľa § 17 ods. 3 písm. h/ ZDP;
- úpravy základu dane z titulu skončenia podnikania (ukončenia živnosti) podľa § 17 ods. 8 písm. a/ ZDP;
- dodanenie rozdielu pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za nižšiu cenu, ako je jej menovitá hodnota podľa § 17 ods. 12 písm. a/ ZDP;
- úprava základu dane o hodnotu pohľadávok podľa podmienok § 17 ods. 12 písm. b/, c/, d/ ZDP
- úpravy základu dane o vplyv preddavkov v nadväznosti na uskutočnenie dodávok (prechodník § 52d ods.3 ZDP);
- zaplatené nájomné fyzickej osobe vo výške časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie podľa § 19 ods. 4 ZDP;
- nerealizované kurzové rozdiely k peňažným prostriedkom v cudzej mene v pokladnici a na bankovom účte k 31. 12. 2008 podľa § 21 ods. 2 Postupov účtovania;
- realizované kurzové rozdiely z úhrady záväzkov za obstaranie investícií a z úhrady záväzkov z finančného prenájmu podľa § 21 ods. 3 Postupov účtovania;
- nepeňažný zápočet pohľadávok a záväzkov;
- darovaný tovar (storno výdavkov na jeho obstaranie), lebo nejde o daňový výdavok podľa § 2 písm. i/ ZDP;
- odpustený záväzok podľa § 6 ods. 5 písm. d/ ZDP;
- dar prijatý v súvislosti s podnikaním je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a/ ZDP;
- storno časti daňových výdavkov v rozsahu, v akom nesúvisia so zdaniteľnými príjmami v zmysle § 19 ods. 1 ZDP (napr. spotrebované pohonné látky na súkromné jazdy auta zaradeného do obchodného majetku, alebo storno časti výdavkov na elektrinu a telefóny v súkromnom dome, ktorého časť slúži aj na podnikanie);
- zohľadnenie výdavkov vynaložených v kalendárnom roku pred začatím činnosti podľa § 4 ods. 4 ZDP;
- rozdelenie príjmov a výdavkov, ktoré možno dôvodne preúčtovať na iné osoby, napr. na druhého z manželov (§ 6 ods. 14 ZDP) alebo na iného účastníka združenia;
- opravy chýb, napr. reprezentačné, zaúčtované pôvodne nesprávne do výdavkov s vplyvom na základ dane, sa stornuje.