Od 15. decembra budú musieť zamestnávatelia postupovať pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti podľa nových pravidiel. Parlament 28. októbra schválil tento rok už tretiu novelu zákona o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.). Keďže viaceré ustanovenia súvisia s praktickou aplikáciou v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo s podávaním daňových priznaní za rok 2005, priblížime najdôležitejšie zmeny, ktoré sa dotknú zamestnancov a zamestnávateľov.
Potvrdenie o zaplatení dane
Pokiaľ ide o potvrdenie o zaplatení dane, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancom vystaviť na ich žiadosť v prípade, ak im vykonal ročné zúčtovanie, na účely použitia zaplatenej dane do výšky 2 % na osobitné účely, podľa zmeny ustanovenia § 39 ods. 7 vzor tohto potvrdenia určí Ministerstvo financií SR. Toto tlačivo sa bude aplikovať už pri podávaní vyhlásení o použití 2 % dane na osobitné účely za rok 2005. Podľa § 50 ods. 6 písm. a) stanovila sa povinnosť v týchto potvrdeniach uviesť, že daň bola zamestnancovi z jeho príjmu zrazená najneskôr do lehoty na podanie vyhlásenia, t. j. do konca apríla.
Prehľady a hlásenia
Podľa § 39 ods. 11, ktoré sa týka podávania štvrťročného prehľadu a ročného hlásenia, bude platiť, že nebude povinný podať ich daňovému úradu len ten zamestnávateľ, ktorý v príslušnom období (štvrťroku, kalendárnom roku) nevyplácal príjmy zo závislej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že nie je podstatné, či zamestnancovi vyšiel z príjmu preddavok na daň alebo nie (pri nízkych príjmoch pri uplatnení nezdaniteľnej sumy základu dane a daňového bonusu). Termín "vyplácanie" príjmov zo závislej činnosti je potrebné posudzovať v nadväznosti na § 2 písm. c) tohto zákona, t. j. rovnocenne aj pokiaľ ide o poskytnutie nepeňažných príjmov zo závislej činnosti (ak nie je možné z nich preddavok na daň realizovať v zmysle § 35 ods. 3 písm. a/). V podstate tieto výkazy nebude musieť predkladať príslušnému správcovi dane len ten zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva v príslušnom období žiadneho zamestnanca, resp. mu neposkytuje žiadne peňažné ani nepeňažné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.
Sankčný úrok a oznamovacia povinnosť
V § 40 ods. 5 sa legislatívne upravil pojem "príslušenstvo" v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov... na "sankčný úrok" v súvislosti s povinnosťou zraziť dodatočne daň v prípade, ak k jej nižšej zrážke došlo zavinením zamestnanca. V takomto prípade sa zrážka nedoplatku na dani vykoná vrátane sankčného úroku. Nejde o vecnú zmenu, ale len o spresnenie terminológie.
Ďalšia zmena v tomto ustanovení sa týka tzv. oznamovacej povinnosti zamestnávateľov. Títo sú povinní príslušnému daňovému úradu nahlásiť nedoplatok na dani alebo sumu rozdielu daňového bonusu zamestnanca už len v prípade, ak je táto suma vyššia ako 100 Sk.
Má to však platiť len v prípade, ak pôjde o zamestnanca, ktorý nevyužije možnosť podať vyhlásenie o použití 2-percentnej dane na osobitné účely. Dôvodom je, že za základňu sa na tento účel berie do úvahy podiel do výšky 2 % zo zaplatenej dane.
Preddavky na daň z príjmov fyzických osôb
Podľa § 34 ods. 9 sa spresnil postup v prípade, ak má daňovník kombinované príjmy podľa § 5, 7 a 8 tohto zákona, kedy nie je povinný platiť preddavky na daň. Ide o príjmy zo závislej činnosti, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy.
Účinnosť od 1. 1. 2006
Príjmy od dane oslobodené
1. Podľa doterajšieho znenia § 5 ods. 7 písm. d) je do konca roku 2005 od dane oslobodené u zamestnancov použitie rekreačného, telovýchovného, športového a ďalšieho zariadenia zamestnávateľa. Znevýhodnení boli preto zamestnanci tých zamestnávateľov, ktorí si nemôžu dovoliť investovať do výstavby, resp. kúpy a prevádzkovania vlastného rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia, oproti zamestnancom zamestnávateľov, ktorí takéto zariadenia vlastnia. Ďalším dôvodom zmeny ustanovenia bola aj administratívna náročnosť sledovania účasti zamestnancov na využívaní napr. prenajatých telovýchovných alebo športových zariadení -- prepočítavanie ceny prenájmu na zamestnanca alebo využívanie spoločných permanentiek s následným zdanením tohto nepeňažného príjmu.
Od dane bude od roku 2006 oslobodené použitie niektorého uvedeného (rekreačného, športového, atď.) zariadenia poskytnutého zamestnávateľom (t. j. aj cudzieho). Výška tohto daňového oslobodenia nie je obmedzená.
2. Medzi príjmy od dane oslobodené bol zaradený podľa § 9 ods. 2 písm. c) aj príplatok k dôchodku, vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora. Zmena sa vykonala v nadväznosti na novelizáciu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vykonanú zákonom č. 586/2004 Z. z.
Preplatky na poistnom
I keď nejde o príjem zo závislej činnosti, ale o ostatný príjem, zmena § 8 ods. 1 písm. k) a § 8 ods. 3 s týmto druhom príjmov súvisí. Ide o vrátené poistné na zdravotné poistenie (napr. v rámci ročného zúčtovania preddavkov na poistné platené na verejné zdravotné poistenie), rovnako ako vrátené poistné na sociálne poistenie zaplatené bez právneho dôvodu atď.
Vrátené poistné príslušnom zdravotnou poisťovňou alebo Sociálnou poisťovňou, o ktoré bol v predchádzajúcom zdaniteľnom období alebo obdobiach znížený príjem na daňové účely (nižší čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z podnikania), bude považované za ostatný príjem. T. j. zamestnávateľ nebude zamestnancom o uvedené vrátené poistné zvyšovať príjem (v ročnom zúčtovaní alebo v bežnom mesiaci). V roku vrátenia poistného si zamestnanec tento príjem dodaní sám v daňovom priznaní. Tento príjem, neznížený o výdavok, uvedie do daňového priznania daňovník sám medzi ostatné príjmy.
Uvedené platí od 1. 1. 2006. To znamená, že vrátené poistné v roku 2006, aj keď sa bude týkať roku 2005, sa bude "riešiť" až v daňových priznaniach podaných v roku 2007 (za rok 2006). Za rok 2005 sa zohľadní skutočne zaplatené poistné.
Bude to mať význam v budúcnosti, pretože ak zamestnanec bude mať takýto ostatný príjem, nebude sa mu môcť vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (bude si musieť podať povinne daňové priznanie, ak všetky zdaniteľné príjmy bude mať nad hranicu 50 % nezdaniteľnej sumy na daňovníka).
Do základu dane sa zahrnú tieto príjmy neznížené o výdavky.
Účinnosť zmien týchto dvoch ustanovení je však rozporná, pretože zaradenie uvedených preplatkov medzi ostatné príjmy (§ 8 ods. 1 písm. k/) má účinnosť od 1. 1. 2006, kým realizácia (bez uplatnenia výdavkov podľa § 8 ods. 3 písm. c/) má účinnosť od 15. 12. 2005. Je tu nezrovnalosť zákona alebo formálna chyba v zákone (resp. v texte pred publikovaním v Zbierke zákonov SR).
V zákone samostatne nie sú riešené nedoplatky na poistnom. Nebude preto možné nedoplatky kompenzovať s preplatkami a len rozdiel uviesť do priznania. Tieto budú zrejme v čase platenia odpočítateľnou položkou na účely výpočtu čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, resp. z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, tak ako v súčasnosti.
Príspevky zamestnávateľov za zamestnancov
Novelizácia § 19 ods. 3 písm. l) znamená, že na daňové účely sa zamestnávateľom do daňových výdavkov (nákladov) budú od roku 2006 zahrnovať nielen príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené za zamestnancov (podľa zákona č. 650/2004 Z. z.), ale aj nimi platené príspevky na účelové sporenie a životné poistenie. V úhrne bude možné uznať tieto platby najviac do výšky 6 % zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia (poistníkom...). Otázne však zostáva, či sa do úvahu berie mzda podľa Zákonníka práce (keďže sa zákon na túto právnu normu "neodvoláva") alebo podľa § 35 tohto zákona (ako každý zdaniteľný príjem zo závislej činnosti -- pojem mzda ako legislatívna skratka). U každého zamestnanca sa bude táto hranica sledovať osobitne. Upozorňujeme, že u zamestnancov pôjde i naďalej o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.
Za rok 2005 sa budú zohľadňovať na daňové účely zatiaľ len príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom za zamestnancov všeobecne podľa zákona č. 650/2004 Z. z.
Obstarávacia cena
V súvislosti s definíciou vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku sa pri obstarávacej cene dopĺňa spôsob ocenenia majetku v prípade jeho nadobudnutia od fyzickej osoby darom alebo vkladom (§ 25 ods. 1 písm. a/). Na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti môže to byť významné v nadväznosti na § 5 ods. 3, ktoré sa týka ocenenia nepeňažného príjmu zamestnanca v prípade, ak má od zamestnávateľa poskytnuté vozidlo na súkromné a služobné účely (1 % zo vstupnej ceny).
Daňový bonus
Pokiaľ ide o daňový bonus, podľa § 33 ods. 1 sa opäť jeho ročná výška zvýšila, a to na 6 480 Sk (mesačne 540 Sk) na každé vyživované dieťa daňovníka. Bolo tým zrušené zvýšenie na 5 400 Sk, ktoré malo začať prakticky platiť od 1. 1. 2006 v nadväznosti na zákon č. 314/2005 Z. z. Za rok 2005 je to suma 5 000 Sk.
S touto zmenou súvisí aj § 52 ods. 48, podľa ktorého sa zavádza od roku 2007 mechanizmus zvyšovania daňového bonusu, v nadväznosti na zvyšovanie životného minima. Má sa zvyšovať rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia, ako suma životného minima. Prvýkrát sa tento prepočet má použiť za zdaňovacie obdobie roku 2007.
Ako problém sa však ukazuje skutočnosť, že životné minimum sa mení k 1. júlu bežného kalendárneho roka (koeficient sa stanoví skôr) a zdaniteľné obdobie je kalendárny rok, ktorý začína 1. januára. Tým sa zvýši administratívna náročnosť a zložitosť stanovenia tohto ukazovateľa a praktická realizácia tohto ustanovenia v praxi (pre bežných občanov).
Preddavky na daň z príjmov fyzických osôb
Upravili sa aj podmienky na platenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (§ 34). Má význam pre tých daňovníkov, ktorí okrem príjmov zo závislej činnosti majú aj zdaniteľné príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Poukážeme len na platenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb.
Podľa § 34 ods. 5 sa na základe žiadosti vrátia daňovníkovi zaplatené preddavky na daň v prípade, ak došlo k zmene poslednej známej daňovej povinnosti, ak už zaplatené preddavky na daň do tejto zmeny boli vyššie. Do zmeny bola len možnosť započítať prevyšujúcu sumu preddavkov na daň na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po zmene.
V odseku 6 tohto ustanovenia sa rieši platenie preddavkov na daň u daňovníka len s príjmami zo závislej činnosti, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, podľa § 2 písm. d) 1. bod, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo ktorý sa tu obvykle zdržiava (aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku súvisle alebo v niektorých obdobiach) v prípade, ak vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane (§ 48), t. j. ktorému sa objektívne nezrážajú z príjmov preddavky na daň priebežne mesačne. Tento daňovník si musí platiť preddavky sám príslušnému správcovi dane, a to z príjmu pripísaného alebo poukázaného na účet alebo vyplateného v príslušnom mesiaci rovnako, ako by preddavky na daň za neho zrazil zamestnávateľ, t. j. postupuje podobne ako je ustanovené v § 35 tohto zákona. Splatnosť však nie je do 5 dní po dni výplaty, ale do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.
Tento zamestnanec bude povinný začatie poberania takéhoto príjmu zo závislej činnosti (resp. od takéhoto zamestnávateľa) oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca mesiaca, v ktorom začal takýto príjem poberať.
Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona ide napr. o zamestnancov obchodného zastúpenia zahraničnej osoby, ktorej nevznikla na našom území stála prevádzkareň alebo zahraničného zastupiteľského úradu alebo vykonáva prácu na stavbe, ktorá nie je stálou prevádzkarňou.
Podľa odseku 7 sa rieši daňovník, ktorý je daňový nerezident, s obmedzenou daňovou povinnosťou, majúci príjmy od rovnakého zamestnávateľa ako v predchádzajúcom odseku, ktorý má príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území SR alebo na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Tento daňovník si rovnako u nás musí preddavky na daň z príjmu platiť sám. Tieto preddavky si vypočíta sám, pričom si príjem môže znížiť o mesačnú nezdaniteľnú sumu základu dane (na daňovníka). Splatnosť je rovnaká ako v predchádzajúcom prípade, rovnako sa na neho vzťahuje aj oznamovacia povinnosť o začatí poberania príjmov o závislej činnosti príslušnému správcovi dane. Absentuje tu však spôsob zabezpečenia odpočtu nezdaniteľnej sumy len jedenkrát v príslušnom mesiaci.
Dôležitá je však dĺžka zdržiavania sa tohto daňovníka na území Slovenskej republiky. Ak v príslušnej zmluve, na základe ktorej poberá tento daňovník príjmy vyplýva, že na území SR sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu (tento počet dní nie je viazaný na kalendárny rok).
Ak však zo zmluvy nevyplýva, že sa tu bude zdržiavať dlhšie ako 183 dní, platiť preddavky na daň začne až za mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky.
O daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou ide v prípade, ak nemá trvalý pobyt na území SR a ani sa tu obvykle nezdržiava, okrem prípadov, ak sa tu obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo v prípade, ak denne alebo v dohodnutých časových obdobiach prekračuje hranice Slovenskej republiky len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR, t. j. vykonáva závislú činnosť na našom území.
Nie je už uvedená povinnosť platiť preddavky na daň na základe žiadosti alebo z podnetu správcu dane s prihliadnutím na očakávaný príjem a ostatné skutočnosti v prípade daňovníka, ktorému začali plynúť zdaniteľné príjmy pred skončením zdaňovacieho obdobia.