Centrum edukačného manažmentu pri Fakulte managementu UK v spolupráci so spoločnosťou Profesia zrealizovali prieskum medzi slovenskými študentmi vysokých škôl na vzorke 5330 respondentov, z ktorých vyše 88 percent študuje v dennej forme štúdia. Vzorka zachytila študentov z celkovo 33 vysokých škôl na Slovensku, teda len dve vysoké školy nie sú zastúpené. Vo vzorke odpovedali študenti všetkých troch stupňov vysokoškolského štúdia (bakalársky, magisterský, doktorandský) a 58 percent z nich tvorili ženy.
Čo motivuje študentov pri výbere konkrétnej školy
Najmä je to dobré meno školy, ktoré motivuje podľa prieskumu až 50 percent študentov, dobré meno fakulty zohľadňuje 44 percent. Dôležitá pre nich je tiež regionálna blízkosť (43 percent). Pre 37 percent záujemcov je nezanedbateľná aj finančná, kariérna alebo spoločenská úspešnosť absolventov školy.
Pomerne vysoká časť respondentov (30 percent) však tiež priznáva, že dôvodom výberu sú bezproblémový vstup – prijatie na školu či fakt, že popri štúdiu stihnú aj iné záujmy (21 percent). Dobré meno vyučujúcich zavážilo len u 7,8 percenta respondentov.
Ak by študenti mali možnosť opakovanej voľby, 56,4 percenta by si vybralo rovnaký študijný program na rovnakej škole, ale 32,2 percenta opýtaných by voľbu študovať na aktuálnej vysokej škole zmenilo.
Na vysokých školách neštudujú zďaleka len excelentní maturanti
Prístup na vysokú školu vôbec nie je výsadou vynikajúcich a nadpriemerných študentov. Vyše 35,7 percent súčasných vysokoškolákov samo seba označuje za stredoškolákov s priemernými a podpriemernými výsledkami.
Čo štúdium prináša a čo by bolo potrebné meniť
Respondenti podľa prieskumu vnímajú štúdium najmä ako dobrý základ pre osobný rozvoj, schopnosť ďalej sa učiť a pre pracovnú kariéru. Najmenej prínosné je pre rozvoj podnikateľských schopností a potenciál zapojiť sa v budúcnosti do inovácií (technologických či netechnologických).
Keby mohli študenti zmeniť vysokoškolskú prípravu, zlepšili by najmä praktické a aplikované prvky prípravy, cudzí jazyk a pôsobenie v medzinárodnom prostredí, mäkké prenositeľné zručnosti a možnosti kombinovať rôzne predmety a tvoriť si individuálny profil.
Najmenej vidia potrebu zlepšenia v dôraze na teoretickú a metodologickú prípravu, ale tiež prekvapivo v tvrdých prenositeľných zručnostiach ako sú napríklad projektové riadenie, základy ekonomiky, práva a pod. a tvrdé prenositeľné zručnosti súvisiace s IKT.
Ak by študenti mohli definovať model štúdia, ktorý by im najviac vyhovoval, preferovala by dominantná časť z nich (vyše 70 percent) zisk jednej odbornosti do hĺbky a súčasne prehľad o ďalších, súvisiacich odbornostiach a zručnostiach s cieľom získať schopnosť medziodborovo spolupracovať. Len 18 percent by sa chcelo sústrediť na vynikajúce zvládnutie jednej odbornosti a 10 percent by preferovalo štúdium prinášajúce najmä všeobecný prehľad a široký záber poznatkov a zručností z rôznych oblastí.
Vysokoškoláci nevnímajú naše vysoké školstvo izolovane od zahraničia, keď sa rozhodujú o štúdiu, 50 percent z respondentov zvažovalo pri výbere školy štúdium mimo Slovenska.
Ako by študenti najradšej štruktúrovali svoje štúdium
Preferujú jednoznačne tzv. „T-shaped“ model oproti „I-shaped“ či „Generalist“ modelom. To znamená, že by chceli získať jednu odbornosť do hĺbky a súčasne prehľad o ďalších, súvisiacich odbornostiach a zručnostiach s cieľom získať schopnosť medziodborovo spolupracovať.
Až 58 percent respondentov prejavilo ochotu znášať vyššie finančné náklady štúdia, ak by im za to bola poskytnutá vyššia kvalita štúdia. Takúto alternatívu odmietlo 42 percent opýtaných.