Podvody majú veľa spoločných znakov. Podvodníci sa vydávajú za existujúce firmy, ktoré majú dobrý rating a sídlia vo Francúzsku, Veľkej Británii či Taliansku. V ich mene oslovia dodávateľa, s ktorým predtým nespolupracovali a objednajú si od neho tovar. Komunikácia prebieha spravidla elektronicky, pričom ich emailová adresa je takmer totožná s originálnou adresou firmy, ktorá však o ničom nevie. Tovar si dajú zaslať na inú ako fakturačnú adresu a po jeho prevzatí sa odmlčia. Keď potom dodávateľ urguje skutočnú firmu, aby za tovar zaplatila, tá sa bráni, že si nič neobjednala a ani neprevzala. V mnohých prípadoch už padli trestné oznámenia, a to buď zo strany dodávateľov, ktorí nedostali zaplatené, alebo zo strany odberateľov, od ktorých dlh vymáhajú.
Najprepracovanejší bol podvod, ktorý zaznamenali v Česku a v ktorom vystupoval odberateľ z Francúzska. „Objednávka bola na hlavičkovom papieri, mala pečiatku aj podpis a nič nenasvedčovalo tomu, že by bola falošná. Nášmu klientovi, ktorý mal tovar dodať, sme udelili poistný limit na odberateľa, pretože táto firma bola dobre hodnotená. Nasledovalo dodanie a prevzatie tovaru. Potom sa ale zistilo, že spoločnosť, ktorú sme ohodnotili, nemá o žiadnom obchode ani poňatie,“ vysvetľuje Peter Mucina, Country Manager spoločnosti Euler Hermes.
Firmy preto upozorňuje, aby si odberateľov nezabúdali overovať, obzvlášť, ak s nimi obchodujú prvýkrát. Poisťovňa pohľadávok totiž môže evidovať odberateľa ako bezpečného, no to, že niekto protiprávne použil jeho meno, už overiť nevie. „Nemali by podceniť referencie a tiež vzájomnú komunikáciu ešte pred potvrdením objednávky. Takisto by mali zvýšiť pozornosť, ak im príde lukratívna ponuka, no fakturačná adresa nesedí s miestom dodania. Pokiaľ sa spojí viac neštandardných vecí, spoluprácu treba prehodnotiť alebo ďalej pátrať po pozadí firmy a predmete jej podnikania,“ dodáva Mucina.