OECD v Bratislave predstavila štúdiu nazvanú Deti a šéfovia. Na čo sa zameriava?
-- Týkala sa zladenia pracovného a rodinného života. Skúmali sme 13 členských krajín -- Slovensko medzi nimi nebolo. Zaoberali sme sa predovšetkým ich politikou a tým, či je ústretová voči rodine a sústreďuje sa na zamestnanosť žien. Skúmali sme aj politické nástroje, ktoré sa zameriavajú na rozvoj detí v predškolských zariadeniach, podporu rodovej rovnosti, zvyšovanie pôrodnosti a ďalšie ukazovatele. Všetko sa totiž vzájomne prelína. Ak ide o uľahčenie ženám zamestnať sa, musí mať štát dobre zabezpečený systém starostlivosti o deti. Zároveň je potrebné, aby bol v krajine taký daňový systém, ktorý ženy skôr podnecuje ako odrádza pracovať. Dôležité je presvedčiť zamestnávateľov, aby vytvárali pracoviská ústretové voči rodine. Napokon treba zabezpečiť, aby sa aj otcovia stali súčasťou celého systému. Hoci rôzne krajiny majú rozličné prístupy, snažia sa o komplexný prístup, ktorý zahŕňa všetky spomínané prvky.
Má OECD ako inštitúcia možnosť ovplyvňovať jednotlivé krajiny?
-- Veríme, že áno. Keď vykonávame takéto štúdie, ich výsledky prezentujeme každej vláde, ktorá nás požiadala, aby sme ju do výskumu zahrnuli. Predložíme odporúčania a diskutujeme o nich s jednotlivými vládami. Počuli sme, že v mnohých krajinách sa naše odporúčania využili na zmeny v legislatíve.
Ktorá krajina vyšla zo štúdie najlepšie? Ktorá by nám mohla byť vzorom?
-- Sú to najmä severské krajiny. Majú prepracovaný systém, ako zladiť prácu s rodinným životom. Ale na druhej strane treba otvorene povedať, že aj náklady na ich zabezpečenie sú vysoké. Závisí to však od uhla pohľadu, pretože vysoké investície do systémov, ktoré podporujú zladenie pracovného a rodinného života, vygenerujú dobrú starostlivosť o deti a vysokú zamestnanosť žien, čo v konečnom dôsledku predstavuje prílev finančných prostriedkov do systému.
Jedna vec je, čo deklarujú vlády a druhá vec je prax. Ako ovplyvniť, aby takýto prístup zamestnávatelia uplatňovali v praxi?
-- Jedna z najťažších vecí je primať zamestnávateľov, aby upravili pracovné prostredie tak, aby bolo priateľské pre rodiny. Napríklad v Rakúsku zaviedli inšpekcie na pracoviskách, ktoré pravidelne kontrolujú uplatňovanie opatrení, ktoré smerujú k tomu byť priateľskí k rodine v praxi. Hoci tieto inšpekcie platí vláda, len málo firiem o ne požiadalo. Ďalší príklad je z Francúzska, kde sa veľké firmy spájajú a zakladajú škôlky pre deti svojich zamestnancov. Rodičia si tak môžu vziať svoje deti do práce a je o ne postarané podľa potreby. To si však môžu dovoliť len veľké firmy, nie menšie podniky.
Ste vydatá a matka troch detí. Ako sa vám osobne darí zladiť pracovný a rodinný život?
-- Priznám sa, že aj ja s tým každý deň bojujem. Vo Francúzsku však máme veľmi dobrý systém štátnych škôlok. Sú otvorené od veľmi skorého rána až do šiestej hodiny večer. Samozrejme, stane sa, že dieťa napríklad ochorie a treba sa s tým vyrovnať. A to nie je vždy ľahké.