Nikto z nás si nevie predstaviť leto bez zmrzliny, jednoducho je to pochúťka, ktorú majú radi malí aj veľkí. A nielen v horúcich letných dňoch. Nechýba na žiadnej slávnostnej tabuli ako posledná studená bodka.
Ale vieme, odkiaľ táto studená pochúťka pochádza?
Už 200 rokov pred naším letopočtom sa v Číne pripravovala jemná mliečna ryžová zmes, ktorá tuhla zabalená do snehu, a tak sa považuje za predchodcu dnešnej zmrzliny. Rímski diktátori zasa posielali svojich otrokov do hôr po čerstvý sneh, ktorý dochucovali a podávali ako dezert pri slávnych jedálnych orgiách. Ale prvé písomné informácie o zmrzline pochádzajú z roku 1599 z Talianska.
V súčasnom období sa najviac zmrzliny spotrebuje v Amerike. Priemerná ročná spotreba na jedného obyvateľa sa pohybuje okolo 22 litrov. V Amerike sa objavila zmrzlina vo Philadelphii už v 18. storočí, kde na počesť americkej republiky usporiadal francúzsky veľvyslanec spoločenskú párty, na ktorej nechýbala ani mrazená pochúťka. Od tých čias sa tu zmrzlina "udomácnila".
V roku 1846 Nancy Johnsová z New Jersey vynašla prvé ručné zariadenie, na ktorom sa vyrábala stužený studený krém. O pár rokov neskôr, v roku 1852, vznikla prvá veľkovýroba. Obchodník s mliekom Jacob Fussel z Baltimoru predával zmrzlinu za polovičnú cenu, a tak záujemcovia narastali. V roku 1930 bol v Amerike vyrobený prvý suchý ľad (dioxid karbónu), ktorého účelom bolo udržiavať ľadovo studenú zmrzlinu. V tridsiatych rokoch sa zmrzlina podávala výlučne v miskách. Prvý kornút uzrel svetlo sveta v roku 1904 v St. Louis, keď sýrsky prisťahovalec Ernest Hamwim, ktorý dovtedy vyrábal a predával torty, dostal geniálny nápad. Vedľa jeho stánku predávali zmrzlinu a raz sa stalo, že zmrzlinárovi došli misky. Ernest Hamwim teda zroloval tortové oblátky do tvaru kornúta, nechal ich vychladnúť a ponúkol ich susedovi -- zmrzlinárovi. Jeho patent sa okamžite ujal a používa sa dodnes.
Takže dobrú chuť.