Napriek tomu, že z roka na rok stúpa informovanosť verejnosti o tomto fenoméne, je stále dostatočne veľký kôš problémov, ktoré sa neustále vyskytujú, a to jednak pre nestabilitu legislatívneho prostredia a jednak na základe vznikajúcich praktických situácií, ktoré prináša každodenný život. Aj z uvedeného dôvodu pristupujeme k tomu, že tému daňové priznanie k dani z príjmu rozoberáme v nasledujúcom texte formou najčastejších otázok a odpovedí.
Najčastejšie chyby a nedostatky daňových priznaní:
- použitie neplatného tlačiva z predchádzajúcich rokov,
- neúplné vypísanie,
- chýbajúci podpis daňovníka,
- nedoloženie potrebných príloh a potvrdení.
Všeobecný okruh problémov pre daňovníkov podávajúcich daňové priznanie typu A a B
Ako fyzickej osobe a zamestnancovi firmy mi boli za rok 2004 zrážané všetky dane a sociálne položky. Musím žiadať zamestnávateľa o celkové kompletné daňové spracovanie? Ak áno, na akom tlačive mám vypísať žiadosť?
- Podľa ustanovenia § 38 zákona č. 595/2004 Z. z. o dani z príjmov, ak ste za uplynulý rok poberali len príjmy zo závislej činnosti (t. j. boli ste zamestnancom firmy na základe pracovného pomeru), mohli ste do 15. februára 2005 požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. Na tento účel existujú tlačivá - žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania, ale prípustná je aj forma vlastnej žiadosti. Ak ste tak neurobili, ste povinný podať daňové priznanie typu A, ak ste okrem príjmov zo závislej činnosti nepoberali iný druh príjmov.
Som invalidný dôchodca po pracovnom úraze. Náhrada straty na zárobku je mi zdaňovaná. V roku 2003 ako invalid som si od základu dane odpočítal nezdaniteľnú časť 38 760 Sk + 48 000 Sk. Aká je odpočítateľná časť od základu dane pre držiteľov preukazu ZŤP v roku 2004 po zmene?
- V zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 595/2004 Z. z. o daniach z príjmov sa základ dane znižuje o nezdaniteľnú časť, zodpovedajúcu 19,2 násobku sumy životného minima (platného k 1. januáru 2004) ročne na daňovníka. Na rok 2004 je hodnota tejto sumy 80 832, pretože k 1. januáru 2004 bolo životné minimum stanovené na hodnotu 4 210 Sk. Z titulu invalidity, teda ako držiteľ preukazu ZŤP, v zmysle nového zákona č. 595/2004 Z. z. o dani z príjmov platného na obdobie roka 2004 aj 2005 nemáte žiadnu osobitnú úľavu na dani z príjmov.
Zatiaľ som sa nedozvedel, či si študenti môžu podávať daňové priznanie, ak na brigádach zarobili menej ako 40 000 Sk, ale všetky zárobky mali zdanené 19 % a u žiadneho zamestnávateľa si neuplatnili nezdaniteľnú položku. Aby som to spresnil, ide o to, či si študenti, ktorí zarábali iba na brigádach, kde im vyplácali zdanený príjem, mohli pri podaní daňového priznania uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11.
- Podľa ustanovenia § 38 zákona č. 595/2004 Z. z. o dani z príjmov, zamestnanec, ktorý v zdaňovacom období poberal príjmy len zo závislej činnosti a príjmy, z ktorých sa vyberá daň podľa § 43, pri ktorých neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, môže písomne požiadať posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, najneskôr však v lehote do 15. februára nasledujúceho roka po uplynutí zdaňovacieho obdobia, o vykonanie ročného zúčtovania dane. Ak v tejto lehote tak neurobili, môžu podať daňové priznanie typu A, v rámci ktorého si uplatnia nezdaniteľnú časť v zmysle § 11 a požiadajú príslušného správcu dane o vrátenie preplatku na dani. Osobitne na tento rok nie je potrebné osobitne žiadať správcu dane o vrátenie preplatku, pretože takáto žiadosť je už súčasťou daňového priznania. Dôležité je len správne a úplne vyplniť celé daňové priznanie. Ak príjmy študentov v ročnom úhrne boli nižšie ako 40 416 Sk, v zmysle § 32 ods. 4 nemusia podať daňové priznanie. V tom prípade si však už nemôžu uplatniť vrátenie zaplatenej dane.
Popri trvalom zamestnaní mám aj príjmy z autorského zákona. Na daňovom úrade som evidovaný ako daňový subjekt (mám vlastné DIČ). V roku 2004 som však z autorského zákona nemal žiadny príjem. Musím si ročné zúčtovanie urobiť sám alebo mi ho môže urobiť zamestnávateľ? Ak áno, aké tlačivo mám použiť a aké doklady predložiť?
- V zásade ste mohli v lehote do 15. februára 2005 požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, avšak s podmienkou, že okrem príjmov zo závislej činnosti (§ 5) ste v priebehu roka nedosiahli žiadne iné príjmy. Ak ste to neurobili, vy sám si nemôžete vykonať ročné zúčtovanie, musíte už len podať daňové priznanie typu A a ním vlastne vyrovnať celú daňovú povinnosť, bez ohľadu na to, či vám vznikne preplatok alebo nedoplatok na dani, resp. nula.
V júli 2004 som výpoveďou ukončila pracovný pomer trvajúci 1,5 roka u zamestnávateľa na Slovensku. Má povinnosť podať za mňa daňové priznanie za toto polročné obdobie alebo je to moja starosť? Druhú časť roka mám odpracovanú v Českej republike.
- Už aj z dôvodu skutočnosti, že v priebehu roka ste dosiahli príjmy z územia mimo Slovenska, t. j. poberali ste príjmy z Českej republiky, v zmysle ustanovenia § 32 odsek 2 ste povinná podať daňové priznanie.
Syn (občan SR) vykonával počas letných prázdnin brigádu v Českej republike. Z odmeny mu bola v Česku zrazená daň. Okrem tohto príjmu nemal žiaden iný príjem. Má povinnosť podať daňové priznanie? Ak áno, môže na Slovensku žiadať o vrátenie zaplatenej dane v Česku?
- Ak príjmy z brigádnickej činnosti boli vyššie ako 50 % nezdaniteľnej časti podľa § 11, t. j. ak boli vyššie ako 40 416 Sk , potom váš syn má povinnosť podať na Slovensku daňové priznanie, pretože ide o daňovníka fyzickú osobu s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá dosiahla príjmy zo zdrojov v zahraničí, a túto povinnosť ustanovuje § 32 odsek 2. V prípade, ak si podá daňové priznanie (typ A) a bude žiadať o vrátenie zaplatenej dane v Česku z titulu uplatnenia nezdaniteľnej časti, správca dane tejto jeho žiadosti nebude môcť vyhovieť, pretože v zmysle § 45 ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa podľa tejto zmluvy.
Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu (s Českou republikou áno), daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte - v Česku - sa započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Keďže synovi na území SR po uplatnení nezdaniteľnej časti nevzniká daňová povinnosť, zaplatenú daň v Česku nie je s čím započítať. O vrátenie zaplatenej dane musí požiadať Českú republiku v zmysle platného práva ČR, napr. formou vykonania ročného zúčtovania dane u platiteľa dane, od ktorého poberal príjmy.
V spoločnosti pracujem ako dôchodca, ale starobný dôchodok mi bol spätne priznaný k 2. januáru 2004. Mám nárok na nezdaniteľnú sumu?
- Podľa ustanovenia § 11 odsek 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vo výške 19,2 násobku životného minima, t. j. sumu 80 832 Sk, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového príspevku vyplácaného, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a je vyšší ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 1 písm. a).
Vaše pochybnosti pravdepodobne pramenia z toho, či začiatok zdaňovacieho obdobia nie je 2. január, keďže 1. január je sviatok. Keďže vám bol dôchodok priznaný s účinnosťou od 2. januára 2004, máte nárok na plnú nezdaniteľnú sumu, pretože u vás začiatok zdaňovacieho obdobia je jednoznačne 1. január napriek tomu, že na tento deň pripadá sviatok, a koniec zdaňovacieho obdobia je 31. december.
Môžem si znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť na manželku v plnej výške, ak za obdobie január - február dosiahla príjem zo zamestnania vo výške 26 000 Sk, v marci - júni dostala vyplatené nemocenské dávky vo výške 6 800 Sk a od júla do decembra poberala mesačne podporu v nezamestnanosti vo výške 4 000 Sk?
- V zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (v aktuálnom znení) si môžete odpočítať nezdaniteľnú sumu aj na manželku vo výške 19,2 násobku životného minima, čo je na rok hodnota 80 832 Sk za podmienky, že manželka žila s vami v domácnosti a nemá vlastný príjem. Ako vyplýva z vašej otázky, manželka mala príjem vo výške 56 800 Sk, t. j. (26 000 + 6 800 + 6 x 4 000), preto si budete môcť odpočítať len kladný rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou a jej dosiahnutým príjmom, čo numericky predstavuje hodnotu 24 032 Sk (= 80 832 - 56 800). Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.
Medzi štátne sociálne dávky patrí:
* rodičovský príspevok podľa zákona č. 280/2002 Z. z.
* príspevok na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z.
* zaopatrovací príspevok podľa zákona č. 236/1998 Z. z.
* príspevok pri narodení dieťaťa podľa zákona č. 235/1998 Z. z.
* príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí podľa zákona č. 235/1998 Z. z.
* príspevok na pohreb podľa zákona č. 238/1998 Z. z.
* jednorazový príspevok na úhradu potrieb dieťaťa podľa zákona č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti
* odmena pestúna podľa zákona č. 265/1998 Z. z.
Nemocenská dávka, podpora v nezamestnanosti, materská a pod. nemajú charakter štátnych sociálnych dávok, preto sa zahŕňajú do vlastného príjmu manželky, príp. manžela.
___________________________________________________________________________________________________
Príklad
Akú hodnotu mám uviesť na riadku 47 daňového priznania A, ak percento dane na účely zápočtu mi vychádza vyššie ako 100? Nasledujúcim príkladom chceme upozorniť na situáciu, ktorá sa môže vyskytnúť, a ako ju riešiť.
Pán Čierny bol zamestnaný na území Slovenskej republiky od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 a v Českej republike od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004. Z potvrdení o zúčtovaných a vyplatených príjmoch vykazuje tieto príjmy:
1. Územie Slovenskej republiky
- úhrn príjmov 45 365 Sk
- poistné 5 635 Sk
- čiastkový základ dane 39 730 Sk
- zrazený preddavok 1 060 Sk
2. Územie Českej republiky
- úhrn príjmov 120 555 Kč
- poistné 15 076 Kč
- základ dane 105 479 Kč
- zrazený preddavok na daň 10 110 Kč
Daňovník je rezidentom Slovenskej republiky a bude na našom území zdaňovaný z celosvetových príjmov, teda aj z príjmov dosiahnutých z výkonu závislej činnosti na území Českej republiky. Príjem dosiahnutý v ČR je potrebné v zmysle § 31 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. prepočítať priemerným kurzom vyhláseným NBS za kalendárny mesiac, v ktorom je príjem poskytnutý. Pre zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 31 odsek 4 citovaného zákona.
Na základe týchto prepočtov daňovník dosiahol na území Českej republiky príjem, prepočítaný na slovenskú menu:
- úhrn príjmov 132 165 Sk
- zrazený preddavok na daň 12 667 Sk
Tieto údaje vpíšeme do daňového priznania:
Riadok 36 predstavuje sumu základu dane z r. 35 171 895
Riadok 35 - nezdaniteľná časť na daňovníka 80 832
Riadok 40 - základ dane 91 063
Riadok 41 - výpočet daňovej povinnosti 17 301
Riadok 45 - úhrn príjmov (základov dane) zo zdrojov v zahraničí 132 165
Riadok 46 - daň zaplatená v zahraničí 12 667
Pozor! Problém nastáva na riadku 47, ktorým sa vypočítava percento dane na účely zápočtu. Jeho konštrukcia je pre náš prípad nasledujúca: (riadok 45 : riadok 40) x 100, čo predstavuje (132 165 : 91 063) x 100 = 145,13 % !!!
Takéto percento nemáme možnosť zapísať do daňového priznania na riadok 47, pretože voľné okienka sú len pre dvojciferné číslo s dvoma desatinnými miestami, t. j. pre náš prípad maximálne použiteľné číslo je 99,99. To znamená, že na riadku 47 uvedieme percento dane na účely zápočtu hodnotu 99,99.
Tak, ako nás vedie ďalší riadok - 48, touto hodnotou určíme, akú výšku možno započítať z dane zaplatenej v zahraničí. T. j. 99,99 % z riadku 41, čo je hodnota 17 300 Sk.
Pre riadok 49 platí, že daň na zápočet je možné uznať vo výške, ktorá je uvedená na riadku 48, ale maximálne do hodnoty uvedenie na riadku 46, teda daň na zápočet sa uznáva maximálne do výšky 12 667.
Riadok 50 predstavuje daňovú povinnosť po započítaní dane zaplatenej v zahraničí, čo znamená, že ide o rozdiel riadkov 41 a 49, t. j. 17 301 - 12 667 = 4 634.
Táto suma je v ďalšom postupe upravená o daňový bonus (ak spĺňa podmienky), prípadne o zaplatené preddavky, čo je aj náš prípad, t. j. suma 1 060 Sk (preddavok zrazený slovenským platiteľom). Výsledná daňová povinnosť pána Čierneho je doplatiť hodnotu 3 574 Sk.
Poznámka: Ak by sa v riadku 47 násilím vpísal údaj 145,13 % a následne sa týmto percentom prepočítal aj riadok 48, takéto priznanie by vykazovalo znaky chybovosti, na základe čoho by musel správca dane daňovníka vyzvať na opravu daňového priznania. Tento údaj nie je možné akceptovať ani z logického hľadiska, pretože ak zákon hovorí, že daňovník si od stanovenej daňovej povinnosti odpočíta daň zaplatenú v zahraničí, najviac však do výšky, akú by si uplatnil v tuzemsku. Ak mu vznikne nižšia daňová povinnosť z celkových príjmov ako je daň uhradená v zahraničí, je logické, že daň uhradená v zahraničí sa započíta do výšky 100 %, ak percento dane na účely zápočtu vyjde vyššie ako číslo 100, t. j. maximálne do výšky daňovej povinnosti určenej podľa § 15 z celosvetových príjmov.
_________________________________________________________________________________________________
Špecifické problémy daňovníkov podávajúcich daňové priznanie typu B
Som zamestnanec firmy a v priebehu roka som dostal z jednej banky nezdanených 1 500 Sk dividend. Som povinný podať daňové priznanie?
- Áno, ste povinný podať daňové priznanie, pretože ste dosiahli príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 odsek 1 písmeno a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V tomto prípade budete podávať daňové priznanie typu B, v ktorom uvediete okrem týchto príjmov aj svoje príjmy zo závislej činnosti.
V priebehu roka som popri zamestnaní vykonával aj činnosť trénera dorastencov plaveckého oddielu. V septembri 2004 som od telovýchovnej jednoty, ktorá je občianskym združením, dostal príspevok na výkon tejto trénerskej práce. Je takýto príspevok oslobodený alebo ho mám zahrnúť do daňového priznania?
- V zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z., príspevky z prostriedkov nadácie občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov, vrátane nepeňažného plnenia, sú oslobodené okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6. Pre vás to konkrétne znamená, že príjem získaný od telovýchovnej jednoty bude predmetom zdanenia, t. j. zahrniete ho do príjmov, pretože bez ohľadu na to, či máte s príslušnou telovýchovnou zmluvou uzatvorený pracovný pomer, alebo túto činnosť vykonávate ako podnikanie, resp. samostatnú zárobkovú činnosť, tento príjem je vylúčený z oslobodenia.
V priebehu roka sme od obce dostali príspevok vo výške 90 000 Sk na zmiernenie následkov škody, ktorú sme utrpeli pri zosuve pôdy v čase dažďov, keď došlo k značnému poškodeniu nášho rodinného domu. Obaja nepodnikáme, máme len príjmy zo zamestnania. Musíme podať daňové priznanie a predmetnú sumu zdaniť?
- Len z titulu prijatia tohto príspevku daňové priznanie podávať nemusíte, pretože predmetný príspevok v zmysle § 9 odsek 2 písmeno k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je oslobodeným príjmom, pretože bol jednak poskytnutý z rozpočtu obce a zároveň nemá charakter náhrady za stratu príjmu, nepovažuje sa ani za príjem v zmysle ustanovenia § 5, resp. 6, ale ide o príspevok poskytnutý na odstránenie škôd v súvislosti s prírodným živlom. Samozrejme, to platí za tej podmienky, že rodinný dom nie je predmetom prenájmu ani podnikateľskej činnosti, pretože v opačnom prípade už by išlo o naplnenie výnimky oslobodenia.
S priateľom sme sa stavili o pivo, pričom naša stávka vychádzala z nasledujúceho problému. Môj priateľ tvrdí, že ak si zvolím spôsob uplatnenia paušálnych výdavkov, okrem nich si môžem do výdavkov zahrnúť aj zaplatené výdavky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Ja sa však domnievam, že to nie je možné, pretože už aj v minulosti platilo, že v rámci uplatnenia paušálu je zahrnutá celá výdavková oblasť vrátane odvodov poistného. V tomto názore ma utvrdzuje aj konštrukcia daňového priznania, ktorá vlastne osobitne neuvádza výdavky na poistenie uplatnené paušálnym spôsobom, a k tomu ešte preukázateľné.
- Môžete začať šetriť na pivo, pretože pravdu v tomto prípade má váš priateľ. Je pravdou, že v minulosti platil taký postup, ako uvádzate vy, ale na zdaňovacie obdobie roka 2004 už je neplatný. Konkrétne: zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v ustanovení § 6 ods. 10 platnom v aktuálnom čase, t. j. do 31. decembra 2004, uvádzal, že daňovník, ktorý nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty, ak si neuplatní preukázateľne vynaložené (daňové) výdavky, svoje dosiahnuté príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti si môže znížiť o stanovených 25 %.
Ak sa rozhodne pre tento typ uplatnenia daňových výdavkov, v tejto sume sú zahrnuté všetky výdavky, okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť. Toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. K takémuto uplatneniu výdavkov (kombinácia paušálu a preukázateľných výdavkov) nie je potrebná osobitná štruktúra daňového priznania. V daňovom priznaní tieto výdavky v súhrnnej výške daňovník uvedie v stĺpci výdavky (vo vecnej príslušnosti k dosiahnutým príjmom), pričom v časti XIII daňového priznania - Miesto na osobitné záznamy daňovníka - uvedie správcovi dane informáciu, že si uplatnil percentuálne výdavky a výdavky na poistenie a príspevky zaškrtnutím príslušných voľných okienok.
Prevádzkujem holičstvo a kaderníctvo, moja ekonómka mi spracúva jednoduché účtovníctvo. Pri spracovaní závierky za rok 2004 mi navrhla uplatnenie výdavkov paušálnym spôsobom, a to vo výške 60 %. Naopak, môj manžel vykonáva zváračské práce a jemu navrhla len paušál vo výške 25 %. Od čoho vlastne závisí spôsob uplatnenia príslušného percenta, keď obaja sme dosiahli príjmy na základe živnostenského podnikania?
- Odpoveď na vašu otázku je potrebné hľadať v ustanovení § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení na príslušne obdobie, ktorý vlastne hovorí o tom, že daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, si môže vybrať spôsob uplatnenia daňových výdavkov, a to buď preukázateľnosť alebo paušál z dosiahnutých príjmov. Výška paušálu pre príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, t. j. pre príjmy dosiahnuté v zmysle § 6 odsek 1 - 3 je v celosti stanovená na hodnotu 25 % z dosiahnutých príjmov. Výnimku, resp. zvýšené percento, vo výške 60 % je možné uplatniť si len pri remeselných živnostiach, ktoré sú uvedené ako príloha č. 1 živnostenského zákona.
V tejto prílohe je pod položkou 30 uvedené Holičstvo a kaderníctvo, ale činnosť, ktorá by pojednávala o zváračských prácach, tam chýba. A to je dôvod, prečo si vy môžete uplatniť výdavky vo výške 60 % z dosiahnutých príjmov a váš manžel len 25 %. Pripomíname, že okrem týchto paušálnych výdavkov si môžete navyše uplatniť zaplatené poistné a príspevky, avšak už len v preukázateľnej výške.
V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že na zdaňovacie obdobie roka 2004 platí, že ak daňovník v rámci § 6 (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu) dosiahne niekoľko druhov príjmov, ak sa rozhodne uplatniť si výdavky paušálom, tento postup musí uplatniť v celosti na všetky príjmy dosiahnuté v zmysle § 6. To znamená, že nemôže uplatniť kombináciu paušálu a preukázateľných výdavkov, napr. pri príjmoch z prenájmu uplatniť paušál a pri príjmoch z podnikania uplatniť preukázateľné výdavky. Jediná výnimka v tomto smere platí pri použití paušálu a uplatnení preukázateľných výdavkov na poistenie a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť.
V auguste 2003 sme spolu s manželkou odkúpili družstevný byt, v ktorom sme bývali od roku 1994, do osobného vlastníctva. V roku 2004 som dostal ponuku na zamestnanie v úplne inom regióne Slovenska, ktorú som využil a aj s manželkou a dcérou sme sa presťahovali do staršieho rodinného domu, ktorý sme si v novom regióne kúpili a pri tej príležitosti sme si z praktických dôvodov vybavili na novom mieste aj trvalé bydlisko. Pôvodný byt užíval náš syn, ktorý tam mal zamestnanie a trvalé bydlisko tam má dodnes. V lete 2004 si našiel zamestnanie v tomto regióne aj náš syn a presťahoval sa k nám, ale bez zmeny trvalého bydliska. Náš pôvodný byt je prázdny a chceli by sme ho predať. Nikdy nebol využívaný na prenájom alebo iné podnikateľské aktivity. Musíme aj v tomto prípade platiť z prípadného predaja, ktorý chceme uskutočniť v roku 2005, daň z príjmu?
- V súvislosti so zmenou ustanovenia § 9 odsek 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov na zdaňovacie obdobie roka 2005 platí, že od dane je oslobodený príjem z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom.
To znamená, že na obdobie roka 2005 došlo vplyvom novely zákona k vypusteniu jednej z podmienok oslobodenia, platných na predchádzajúce obdobia, t. j. podmienka vlastníctva, pretože pre uplatnenie oslobodenia bolo potrebné byt vlastniť a súčasne mať v ňom po dobu minimálne dvoch rokov trvalý pobyt. S účinnosťou od 1. januára 2005 dochádza k zmene a základným kritériom na posúdenie oslobodenia je splnenie podmienky existencie trvalého pobytu najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Vy ste však v nezávideniahodnej situácii, pretože z dôvodu zmeny trvalého bydliska v priebehu roka 2004 nedodržíte podmienku existencie trvalého pobytu po dobu najmenej dvoch rokov bezprostredne pred predajom, t. j. nedôjde k naplneniu slova bezprostredne. To znamená, že z titulu zmeny trvalého pobytu pred predajom bytu vám oslobodenie padá, a teda príjem z prípadného predaja bude podliehať dani z príjmov.
___________________________________________________________________________________________________
Problém prechodu z paušálnej dane
V roku 2003 som si uplatňoval osobitný spôsob zdaňovania príjmov, tzv. paušálnu daň. V tomto roku už nie je možné podať takéto daňové priznanie, pretože už neexistuje paušálna daň. Chcel by som vedieť, aký vplyv má táto skutočnosť na moje daňové povinnosti v roku 2004.
- Skutočne máte pravdu, novým zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2004, sa zrušil inštitút paušálnej dane, preto aj vaša otázka je na mieste.
Súčasťou príjmu podľa ustanovenia § 6 odsek 1 a 2 nového zákona, t. j. príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú aj príjmy, pri ktorých daňovník naposledy v roku 2003 platil paušálnu daň. Prechod z evidencie príjmov, hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie, záväzkov a pohľadávok, prijatých a vydaných účtovných dokladov, ktorú mal povinnosť viesť daňovník uplatňujúci si paušálnu daň do sústavy jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, bližšie upravuje Opatrenie, vydané Ministerstvom financií SR, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 20/2003 pod č.25353/2003-72.
Predmetom tohto opatrenia je úprava základu dane o pohľadávky a záväzky a uplatnenie odpisov.
1. a) Ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, v roku 2004 bude upravovať základ dane tým spôsobom, že zníži jeho hodnotu o cenu nespotrebovaných zásob zaplatených do 31. decembra 2003, ak tieto zásoby neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa ustanovenia § 24 zákona č. 366/1999 Z. z. v zdaňovacích obdobiach pred uplatnením paušálnej dane.
b) Ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo, v roku 2004 zvýši základ dane o hodnotu pohľadávok evidovaných k 31. decembru 2003, ak tieto pohľadávky neboli zahrnuté do základu dane podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v zdaňovacích obdobiach pred uplatnením paušálnej dane.
2. Záväzky vzniknuté v zdaňovacom období , v ktorom si daňovník uplatňoval paušálnu daň a evidované k 31. decembru 2003, ktoré daňovník uhradí po 31. decembri 2003, neznižujú základ dane.
3. Hmotný a nehmotný majetok využívaný na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, ktorý daňovník k 31. decembru 2003 evidoval, bude ďalej odpisovať tak, ako keby sa tento majetok odpisoval aj počas uplatňovania paušálnej dane.
K bodu 1a) - príklad:
Daňovník v rokoch 2002 a 2003 si uplatnil paušálnu daň, podal daňové priznanie typu C a daň aj zaplatil. V roku 2004 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, pričom k 31. decembru 2003 mu ostali nespotrebované zásoby vo výške 120 000 Sk. K týmto zásobám však nemá evidované záväzky. To znamená, že tieto nespotrebované zásoby už boli uhradené dodávateľom v priebehu roka 2002 a 2003. V roku 2004 v súlade s uvedeným opatrením zníži svoj základ dane o hodnotu 120 000 Sk, pretože predmetné zásoby v rokoch 2002 - 2003 neboli uplatnené ako výdavok v zmysle ustanovenia § 24 zákona č. 366/1999 Z. z.
Podstata tejto skutočnosti je v tom, že v rokoch 2002 a 2003 daňovník využívajúci paušálnu daň si neuplatňoval daňové výdavky podľa § 24 platného zákona, pretože ustanovenie § 24 rieši daňové výdavky preukázateľného typu, ktoré boli z hľadiska uplatnenia paušálnej dane nepodstatné, pretože tá vychádzala iba z dosiahnutých príjmov, a nie z rozdielu príjmov a výdavkov.
To znamená, že nespotrebované zásoby nadobudnuté tomto období sa pre daňovníka v roku 2004 a ďalších nasledujúcich obdobiach stávajú zdrojom zdaniteľných príjmov, avšak bez možnosti ich uplatnenia do výdavkovej časti (úhrada je už zrealizovaná). Takáto situácia by bola krajne nespravodlivá, a preto pre zabránenie tvrdosti sa v najbližšom zdaňovacom období, t. j. v roku 2004, vyrovnajú tým spôsobom, že hodnota takýchto zásob bude znižovať základ dane.
Obdobnú súvislosť môžeme nájsť v bode 2, v ktorom sa neprihliada na záväzky vzniknuté a neuhradené počas obdobia paušálnej dane. Ak by nebolo prijaté toto ustanovenie, logicky vo výhode by boli tí, ktorí by v priebehu obdobia uplatňovania paušálnej dane šetrili na výdavkoch, t. j. neuhrádzali by záväzky, a následne pri ich úhrade v ďalšom období by si ich uplatnili ako daňový výdavok. Na zamedzenie týchto špekulácií sa z daňových výdavkov vylučujú záväzky, ktorých vznik sa datuje do obdobia uplatňovania paušálnej dane, a úhrada do nasledujúceho, resp. nasledujúcich období.
K bodu 3 je potrebné uviesť, že v čase uplatňovania paušálnej dane neplatila možnosť prerušenia odpisovania hmotného majetku a nehmotného majetku. Keďže paušálna daň vo všeobecnosti ignorovala existenciu daňových výdavkov, odpisy ako kategória daňových výdavkov sa posudzovali tak, ako keby boli uplatnené v každom zdaňovacom období. To znamená, že ak daňovník v roku 2004 nabieha znova na spôsob účtovania (nie evidencie), má sa za to, že odpisy v predchádzajúcich obdobiach boli uplatnené, a preto sa pokračuje v odpisovaní tak, ako keby nastalo ďalšie obdobie na uplatnenie odpisov. Ak v priebehu rokov uplatnenia paušálnej dane daňovník mal taký majetok, ktorého odpisovanie sa skončilo, nie je možné odpisovať ho v ďalšom období na základe odôvodnenia, že odpis nebol uplatnený v daňových výdavkoch.