Zákon o dani z príjmov vymedzuje aj okruh tých daňovníkov -- právnických osôb, ktoré daňové priznanie podať nemusia.
Týka sa to:
-- daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku SR. Nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (1)
-- občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá (2) podľa § 43 a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b)
1 -- rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, len príjmy oslobodené od dane
Ak však tieto subjekty dosahujú aj príjmy iné ako tie, ktoré sú vymedzené, daňové priznanie podať musia do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, pričom v tejto lehote je aj príslušná daň splatná. (3) Svoju daňovú povinnosť priznávajú prostredníctvom tlačiva určeného pre právnické osoby. Na rok 2005 platí, že je možné použiť aj tlačivo daňového priznania typu právnických osôb aj z predchádzajúceho roka -- 2004.
Daňovníci, ktoré nie sú zriadení za účelom podnikania, vykonávajú rôznorodé činnosti, daňové priznanie je možné vyplniť dvoma spôsobmi:
-- možno vychádzať z výsledku hospodárenia (v prípade vedenia podvojného účtovníctva ide o hospodársky výsledok a v prípade vedenia jednoduchého účtovníctva ide o rozdiel medzi príjmami a výdavkami ), ktorého súčasťou sú aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, alebo príjmy oslobodené od dane, príjmy, pri ktorých je daň vyberaná zrážkou a následne ich vyňať zo základu dane prostredníctvom odpočítateľných položiek, alebo
-- do priznania možno zahrnúť iba príjmy, ktoré sú predmetom dane a k nim aj prislúchajúce výdavky, čo znamená, že sa vychádza len z údajov zo zdaňovanej činnosti.
Príklad
Občianske združenie -- Hockey club, športový klub, sústreďuje hokejovú mládež . Účelom jeho založenia bolo podporiť zdravie a športové aktivity detí, mladistvých i seniorov. Stanovy má zaregistrované na MV SR, je neziskovou organizáciou, nie je zapísaný v obchodnom registri a vedie podvojné účtovníctvo. Pre nasledujúci príklad sme si zvolili formu 1 na vypracovanie daňového priznania, t. j. riadok 100 je rozdielom všetkých účtovaných výnosov a nákladov.
V roku 2005 dosiahlo nasledujúcu štruktúru výnosov a nákladov:
Výnosy, podľa ich účtovnej štruktúry:
644 Úroky v banke 11 000
649 Vstupné na športové podujatia 225 000
649 01 Príjem z prestupov hráčov 300 000
651 Tržba z predaja dlhodobého majetku 240 000
658 príjmy z prenájmu ľad. plochy na reklamu 1 300 000
662 Príspevok hokejového zväzu 50 000
663 Dary od rodičov 45.000
664 Členské príspevky 29 000
664 01 Členské príspevky nad limit 10 000
665 Príspevok -- podiel 2 % zaplatenej dane 40 000
691 Dotácie z mesta 250 000
Výnosy spolu 2 500 000
Náklady podľa ich účtovnej štruktúry
501 Nákup materiálu -- hokejové potreby 750 000
512 Cestovné výdavky 85 000
513 Reprez. náklady 15 000
518 01 Spotrebované služby (hokejová činnosť) 355 000
518 02 Spotrebované služby ( týkajúce sa prenájmu
plochy -- napr. upratovanie, osvetlenie a pod.) 170 000
521 Mzdy tréneri 230 000
541 Zmluvné pokuty a penále 30 000
542 Ostatné pokuty a penále 10 000
549 01 Prestupy hráčov 85 000
549 02 Bankové poplatky 10 000
552 Zostatková cena predaného majetku 160 000
591 Zrazená daň z úrokov bankou 2 090
Náklady spolu 1 902 090
V prvom rade je potrebné zodpovedať otázku, či táto organizácia má povinnosť podávať daňové priznanie. Aby sme ju vedeli zodpovedať, je potrebné zanalyzovať štruktúru príjmov, resp. výnosov.
1. Výnosy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12:
-- príjem vo výške 2 % zaplatenej dane -- účet 665 suma 40 000
-- príjem dary 663 45 000
spolu 85 000
2. Výnosy, ktoré sú oslobodené podľa § 13
-- výnosy z činnosti, na ktorej účel vznikli -- účet 662 50 000
-- 649 225 000
-- 691 250 000
-- členské príspevky podľa stanov 664 29 000
-- limit podľa zákona 300 000
Spolu 854 000
3. Výnosy, z ktorých je daň vybraná zrážkou
-- výnos -- pripísaný úrok 644 11 000
Spolu 11 000
4. Ostatné výnosy ( prevyšujúce limit 300 000)
-- výnosy z prestupov hráčov účet 649 01 300 000
-- tržby z predaja majetku 651 240 000
-- tržby z prenájmu 658 1 300 000
-- členské príspevky nad limit 664 01 10 000
Spolu (po odpočítaní limitu 300 000) 1 550 000
Pozn.* V našom príklade vychádzame z toho, že výchova a predaj hráčov nie sú základnou náplňou príslušného klubu, pretože túto činnosť nemá vymedzenú v stanovách, a preto aj o výnosoch tohto druhu, ako aj o nákladoch, budeme uvažovať v rovine zdaňovanej činnosti. Tým chceme len poukázať na to, že pri vypracovaní daňového priznania je nutné vychádzať zo špecifík každej takejto neziskovej organizácie.
Pozn. V bode 4 sme do ostatných príjmov zahrnuli aj tržby z predaja majetku, avšak v zmysle § 13 odseku 1 písm. e) sa do limitu 300 000 započítava rozdiel, o ktorý príjem z predaja majetku prevyšuje výdavky vynaložené na jeho obstaranie . V našom prípade sa limit 300 000 zníži o zisk z predaja tohto majetku, t. j. 300 000 -- Rozdiel účtov 651 a 552, t. j. 300 000 -- ( 240 000 -- 160 000) = 220 000. Tento zostatok vo výške 220 000 predstavuje sumu príjmov, ktorá je oslobodená v zmysle zákona, pretože je vlastne zostatkom limitu 300 000 po zohľadnení zisku z predaja majetku. Túto časť si uplatníme v nasledujúcom výpočte takto:
Ostatné príjmy, ktoré budú predmetom dane, budú pozostávať z príjmu z prestupov hráčov, z prenájmu a z členských príspevkov nad limit, po odpočítaní zostatku oslobodeného limitu, t. j. 300 000 + 1 300 000 + 10 000 -- 220 000 =1 390 000
Z uvedeného vyplýva, že občianske združenie má príjmy podliehajúce dani z príjmov vo výške 1 390 000, a teda daňové priznanie podať musí. Tento daňovník, aj keby nedosiahol "ostatné príjmy", ale len príjmy oslobodené, musí podať daňové priznanie, pretože nejde o rozpočtovú a príspevkovú organizáciu. ( Pozri vysvetlenie -- bod 1 v úvode príspevku)
V ďalšej časti budeme rozoberať kapitolu nákladov
501 Nákup materiálu -- hokejové potreby 750 000
512 Cestovné výdavky 85 000
513 Reprez. náklady 15 000
518 01 Spotrebované služby (hokejová činnosť) 355 000
518 02 Spotrebované služby ( týkajúce sa prenájmu
plochy -- napr. upratovanie, osvetlenie a pod.) 170 000
521 Mzdy tréneri 230 000
541 Zmluvné pokuty a penále 30 000
542 Ostatné pokuty a penále 10 000
549 01 Prestupy hráčov 85 000
549 02 Bankové poplatky 10 000
552 Zostatková cena predaného majetku 160 000
591 Zrazená daň z úrokov bankou 2 090
Náklady spolu 1 902 090
Do kategórie nedaňových nákladov budeme zahŕňať:
A. Náklady, ktoré nie sú uznané v zmysle § 21 zákona
1 Reprez. výdavky -- účet 513 (§ 21 odsek 1 písm. h) 15 000 Sk)
2. Ostatné pokuty a penále -- účet 542 (§ 21 odsek 2 písm. a)) 10 000 Sk
3. Banka z pripísaného úroku zrazila daň -- účet 591 (§ 21 odsek 2 písm. g) 2 090 Sk
B. Náklady, ktoré sú vynaložené v súvislosti s činnosťou, ktorú klub vykonáva ako svoje základné poslanie (§ 21 odsek 1 písmeno j))
1. 501 Nákup materiálu -- hokejové potreby 750 000
2. 512 Cestovné výdavky 85 000
3. 518 01 Spotrebované služby hokejová činnosť 355 000
4. 521 Mzdy tréneri 230 000
5. Zmluvné pokuty a penále 30 000
Spolu 1 450 000
C. Náklady -- zostatková cena predaného majetku (§ 21 odsek 1 písm. j), resp. § 13 odsek 1 písm. e))
1. 552 Zostatková cena predaného majetku 160 000
Keďže do základu dane nám nevchádza tržba z predaja majetku, ale len zisk z jeho predaja, vo výnosoch určených na zdanenie vylučujeme tržby z predaja majetku a v nákladoch taktiež náklady predstavujúce zostatkovú cenu tohto predaného majetku.
Nedaňové náklady -- suma 1 637 090 Sk
Z rozdielu celkových nákladov a nedaňových nákladov dostávame daňové výdavky, ktoré predstavujú sumu 265 000 (518 02 služby týkajúce sa prenájmu vo výške 170 000, náklady týkajúce sa prestupov hráčov 549 01 v sume 85 000 a bankové poplatky 549 02 vo výške 10 000). Tieto náklady sa týkajú príjmov, ktoré budú podliehať zdaneniu. Avšak ešte v týchto nákladoch máme aj tie, ktoré prislúchajú k oslobodeným príjmom, k zostatku z limitu, ktoré vyčíslime tak, že sumu týchto daňových výdavkov prenásobíme koeficientom 0,1366, t. j. 265 000 x 0,1366 = 36,199. Táto hodnota vyjadruje hodnotu nedaňových výdavkov priradených k zostatku limitu
Ako vyplniť daňové priznanie
Prvú stranu daňového priznania daňovník vypĺňa podľa predtlače. Táto strana má identifikačný charakter, pretože do nej zapisuje daňovník svoje identifikačné údaje. Okrem nich je potrebné ešte označiť druh daňového priznania -- daňové priznanie, myslí sa tým riadne a číselne uviesť rok, za ktorý sa daňové priznanie podáva.
Pozn. Opravným daňovým priznaním opravujeme skutočnosti uvedené v riadnom daňovom priznaní, ak ešte neuplynula lehota na podanie riadneho daňového priznania. Dodatočným daňovým priznaním opravujeme skutočnosti uvedené v riadnom daňovom priznaní, ak už uplynula lehota na podanie riadneho daňového priznania.
Riadok 100 je rozdielom príjmov a výdavkov u tých podnikateľov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. výsledkom hospodárenia pred zdanením. V našom prípade to bude suma 597 910 = (2 500 000 -- 1 902 090), t. j. zisk vo výške 597 910 Sk.
Pozn. Do súhrnu výdavkov započítame daňové aj nedaňové výdavky.
Sumu výnosov musíte uviesť aj na riadku 1 a sumu nákladov na riadku 2 tabuľky F- doplňujúce údaje uvedenej na 6. strane daňového priznania.
V daňovom priznaní na strane dva máme náplň až pre ďalší riadok, t. j. riadok 130. Ten priamo nadväzuje na tabuľku III pomocných výpočtov na strane 4 daňového priznania, preto je potrebné vyplniť najprv túto tabuľku.
Na riadok 7 uvedieme sumu vo výške 15 000, čo je suma vynaložená na reprezentáciu (občerstvenie), a nie je daňovým výdavkom v zmysle § 21 odseku 1 písm. h).
Riadok 13 má dôležité obsahové vymedzenie, pretože vyčísľuje výdavky , ktoré boli vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane. V zmysle § 13 odseku 1 písm. e) platí, že výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov, sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane.
Suma oslobodených príjmov z limitu 300 000 predstavuje hodnotu 220 000, (rozdiel limit 300 000 a zisk 80 000 z predaja hmotného majetku) . Celkové príjmy zahŕňané do základu dane predstavujú sumu 1 610 000 (tržby z prenájmu 1 300 000 + členské príspevky nad limit 10 000 + prestupy hráčov 300 000). Ich vzájomný pomer je 220 000 : 1 610 000 = 0,1366, t. j. 13,66 %.
Týmto koeficientom prepočítame aj daňové náklady, čím dostaneme náklady, ktoré sú priradené k oslobodeným príjmom. To znamená, že 0,1366 x 265 000 = 36 199, čo je suma, ktorú uvedieme na tomto riadku. Zároveň na tomto riadku uvedieme nedaňové výdavky uvedené v bode B v sume 1 450 000, pretože sa viažu k príjmom, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane -- pretože predstavujú činnosť, ktorú klub vykonáva ako svoje hlavné poslanie.
Na riadok 14 uvedieme sumu 160 000, ktorá je vlastne zostatkovou cenou predaného majetku, pretože do základu dane zahŕňame len rozdiel z predaja majetku, t. j. vylučujeme aj výnosy, ale aj náklady. Zisk z predaja uplatňujeme v rámci limitu oslobodenia.
Zároveň na tomto riadku uvedieme aj zostávajúce nedaňové náklady z bodu A, t. j. daň zrazenú bankou v sume 2 090 a taktiež ostatné pokuty a penále v sume 10 000. Celková hodnota riadku bude predstavovať sumu 172 090.
Riadok 15 je sumárom riadkov 1 -- 14, čo v našom vyjadrení znamená hodnotu 1 673 289 Sk
Túto hodnotu, t. j. 1 673 289 zapíšeme aj do riadku 130, pretože ide o vyjadrenie výdavkov, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa ustanovení § 21, resp. § 19.
Riadok 200 je sumárom riadkov 110 -- 190. Bude mať hodnotu 1 673 289.
Na riadku 210 uvedieme sumy, ktoré nie sú predmetom dane v zmysle § 12 odseku 7, t. j. príjmy 2 % dane a prijaté dary, v súhrne 85 000. (Pozri analýzu výnosov bod 1.)
Na riadok 240 uvedieme súhrnnú hodnotu príjmov, ktoré sú oslobodené v zmysle § 13 odseku 1 písm. a), t. j. pozri analýzu výnosov -- bod 2, bez limitu, t. j. 50 000 + 250 000 + 225 000 + 29 000 = 554 000 a zároveň ešte uvedieme zostatok limitu, t. j. 300 000 -- 80 000, čo je zisk z predaja majetku = 220 000. Celková hodnota na tomto riadku bude predstavovať sumu 774 000 Sk.
Na riadok 290 uvedieme príjmy, z ktorých sa daň vybrala osobitnou sadzbou, pôjde o pripísaný úrok vo výške 11 000 (pozri analýzu výnosov -- bod 3). Tieto výnosy plynúce z úroku vynímame z toho dôvodu, že v zmysle § 43 odseku 6 daňová povinnosť je splnená zrazením dane z tohto príjmu bankou. Predmetnú daň nie je možné započítať ako preddavok na daň. Uvádzame to aj k vysvetleniu na riadku 900.
Okrem toho na tomto riadku uvedieme aj tržby z predaja hmotného majetku vo výške 240 000, pretože zisk z predaja tohto majetku je vysporiadaný na riadku 240, keď si z limitu 300 000 uplatňujeme už len jeho zostatok, vo výške 220 000.
Celková suma na riadku 290 bude uvedená ako hodnota 251 000.
Riadok 300 je sumárom riadkov 210 -- 290, teda bude mať hodnotu 1 110 000 Sk.
Riadok 310 predstavuje základ dane a je nasledujúcim matematickým vyjadrením riadkov: 100 + 200 -- 300, čo znamená (597 910 + 1 673 289 -- 1 110 000) = 1 161 199.
Tento kladný základ dane uvedieme aj na riadku 400, samozrejme zo znamienkom (+) 1 161 199. Nezisková organizácia nie je podnikateľským subjektom, preto si nemôže uplatňovať odpočítateľné položky od základu dane, ktorými sú odpočet daňovej straty či reklamné predmety, preto na riadku 500 uvedieme základ dane z riadku 400 .
V riadku 510 uvedieme platnú sadzbu dane, t. j. 19 %. Daňovú povinnosť na riadku 600 zistíme prenásobením základu dane a príslušnej platnej daňovej sadzby, t. j. hodnota 220 627 Sk. Keďže organizácia nespĺňa ani podmienky na úľavu na dani, rovnaká suma bude aj na riadku 700 a riadku 800. V zmysle § 47 sa základ dane, daň zaokrúhľuje na celé koruny smerom nadol.
Keďže náš daňový subjekt počas zdaňovacieho obdobia neplatil preddavky na daň (nevznikla mu povinnosť z predchádzajúceho daňového priznania), na riadku 810 nebudeme uvádzať žiadnu sumu. Nesmieme však zabudnúť na to, že banka zrazila daňovníkov daň z pripísaného úroku vo výške 2 090 Sk. V tomto prípade túto daň nemôžeme uviesť na riadku 830, pretože nejde o podnikateľský subjekt. Nášmu daňovému subjektu bola zrazená daň z úrokov pripísaných bankou v zmysle § 43 odseku 6, pričom vybratím tejto dane sa považuje táto časť daňovej povinnosti týkajúca sa výnosov -- úrokov za splnenú. Logicky to vyplýva aj z toho, že ak tieto výnosy (bankové úroky) boli vyňaté zo základu dane prostredníctvom riadku 290, z nich zaplatená, resp. zrazená daň nemôže byť započítaná na úhradu celkovej daňovej povinnosti.
Z uvedeného vyplýva, že pre riadky 810 -- 840 nemáme obsahovú náplň, a preto sumu 220 627 ako daňovú povinnosť uvedieme aj na riadku 850.
Vzájomným rozdielom riadkov 850 a 840, na ktorom máme O, dostávame výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu k termínu, ku ktorému sa podáva daňové priznanie, t. j. k 31. 12. 2005, a tým je daňová povinnosť vo výške 220 627, s kladným znamienkom.
Nezabudnime ani na riadok 910 -- uvádzame daň na účely platenia preddavkov, ktorá je totožná s našou daňovou povinnosťou, pretože subjekt nespĺňa podmienky na uplatnenie straty, resp. zápočtu dane, ktorá je vybraná zrážkou podľa § 43.
Pripomíname povinnosť označiť každú stranu daňového priznania v záhlaví svojím DIČ-om.
Na poslednej strane svojím podpisom vyhlasuje predstaviteľ štatutárneho orgánu v mene spoločnosti, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú správne a úplné.
Na záver ešte upozorňujeme na ustanovenie § 50 odseku 14 zákona 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov, podľa ktorého prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane je vyšší ako 100 000 Sk, je povinný zaslať presnú špecifikáciu použitia prijatého finančného zdroja (výšku, účel a spôsob použitia) na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Nášmu daňovníkovi by takáto povinnosť nevyplývala, pretože jeho príjem z 2 % zaplatenej dane predstavoval sumu 40 000 Sk .
Daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, bližšie vymedzuje ustanovenie § 12 ods. 3, v zmysle ktorého ide o " záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, vyššie územné celky, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, vysoké školy, zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu, Úrad pre finančný trh, neinvestičné fondy, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli, za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona
nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.
(1) zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v ustanovení § 41 odseku 1)
(2) podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b)
(3) § 49 odsek 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov
