Podľa dnes zverejnenej správy KPMG sa podiel nelegálnych výrobkov na celkovej spotrebe v krajine zvýšil z 13.1% v roku 2017 na vlaňajších 29.4%. Takmer tretina Francúzov si teda dnes zaobstaráva svoj produkt dennej spotreby na čiernom trhu.
Podľa údajov KPMG krajina Galského kohúta dominuje oblasti nelegálneho trhu s najväčšími rizikami a tou sú falšované – alebo fake – cigarety. Až 64,7 % celkovej spotreby falšovaných cigariet nejasného pôvodu a ingrediencií z celej EU pripadá práve na Francúzsko.
Vláda podľa KPMG zároveň prišla o 6,2 miliardy eur, ktoré mohla získať, ak by sa cigarety predali na regulovanom legálnom trhu. Tie mohla použiť na podporu občanov pri boji s pandémiou alebo s rekordnou infláciou. V skutočnosti však peniaze natiekli do kriminálnych organizácií, nezriedka napojených na terorizmus alebo obchod s „bielym mäsom.“
Francúzsky experiment ukazuje, že samotné zvyšovanie daní nemusí viesť k očakávanému výsledku, pokiaľ nie sú naplnené ďalšie podmienky, ako napríklad poskytnutie adekvátnej náhrady za cigarety v podobe lepších alternatív. V opačnom prípade sa pozitívny dopad na verejné zdravie rapídne znižuje a s ním aj daňové príjmy štátu.
Kobercové dvíhanie daní
Hoci je zatiaľ je priskoro hodnotiť, či si z aktuálnych zistení vezmú vlády a samotná únia ponaučenie, z prostredia Bruselu zaznievajú obavy o možnom rozšírení francúzskej cesty na celú úniu. Európska komisia pracuje na revízii smernice o spotrebných daniach z tabaku, ktorá sa naposledy upravovala v roku 2011. Revízia je teda nutná aj preto, že jej aktuálne znenie sa viaže najmä k cigaretám a nereaguje na nové alternatívne formy prijímania nikotínu. Informácie bruselského portálu New Europe získané od zdrojov blízkych procesu prípravy smernice naznačujú, že Európska komisia sa plánuje vydať cestou plošného a markantného zvyšovania sadzieb naprieč všetkými členskými štátmi.
Očakáva sa, že daňové ambície Bruselu v čase, keď na obyvateľov únie dopodá bremeno rekordnej inflácie narazia na vlnu odporu predovšetkým z nových členských krajín s nižšími priemernými príjmami.
Zo správy KPMG však pre Brusel vyplynulo aj ďalšie varovné zistenie. Potvrdilo sa totiž, že vzhľadom na všeobecné obmedzenia mobility dané pandémiou COVI-19 sa ilegálna výroba cigariet začína koncentrovať priamo vo vnútri únie. Podľa zistení z rozhovorov, ktoré KPMG viedla so siedmimi rôznymi agentúrami na potláčanie nelegálnych aktivít sa výrobne falšovaných cigariet čoraz viac presúvajú na západ Európy, aby sa priblížili ku koncovým trhom s najvyššími cenami. Pri plošnom zvýšení sadzieb a ich priblížení tým vo Francúzsku, môže teda nelegálna výroba a čierny obchod nabrať nepredvídaľné rozmery.
Kritiku vyvoláva aj ďalšia časť plánu Komisie, ktorou má podľa New Europe byť dorovnanie daňových sadzieb na moderné alternatívy, ako zahrievaný tabak a e-cigarety so sadzbami na klasické cigarety. Znamenalo by to, že Brusel by odmietol zaužívanú prax vo väčšine členských štátoch, ktoré sadzby na rozdielne výrobky stanovujú v závislosti od miery ich zdravotných rizík. Nesúhlas s takýmto krokom už napríklad naznačuje predsednícka Česká republika, ktorá má diferencovaný prístup k zdaňovaniu zapracovaný aj v programovom vyhlásení vlády. „Som jednoznačne za diferenciáciu v oblasti tabaku, respektíve nikotínových výrobkov. Medzinárodné výskumy uvádzajú, že užívanie alternatívnych tabakových a nikotínových výrobkov, ako sú zahrievané tabakové výrobky, elektronické cigarety alebo nikotínové vrecká, je spojené s významne nižšími verejno-zdravotnými rizikami ako fajčenie tabaku. Napriek tomu je Európa brutálna nielen voči cigaretám, ale aj voči týmto výrobkom, čo je pre mňa úplne nepochopiteľné a nezodpovedá to vôbec vedeckým dôkazom,“ vyhlásil pre Zdravotnícky denník národný protidrogový koordinátor ČR, JIndřich Vobořil pre Zdravotnícky denník.
Podobné názory tlmočili ďalší experti už počas otvoreného verejného pripomienkovania k novej smernici, ktoré sa uskutočnilo vlani. Komisia vtedy zozbierala viac ako 7 300 vyjadrení zo všetkých členských krajín. Výsledkom bol názor, podľa ktorého by sadzby na zahrievaný tabak mali byť stanovené nižšie, ako na rezaný tabak a v prípade e-cigariet by mala sadzba predstavovať maximálne 0,10 EUR za ml.
Prof. ekonómie na Univerzite vo Verone vtedy uviedol: „Kľúčové je, že úrovne zdanenia by mali odrážať škodlivosť, a to aj preto, aby spotrebitelia, ktorí sa rozhodnú konzumovať škodlivejšie produkty, mohli byť tlačení k menej rizikovým alternatívam. To platí v každom odvetví. Od áut až po jedlo. V prípade tabaku by tento prístup pomohol znížiť výskyt fajčenia v populácii pri súčasnom zachovaní vládnych príjmov a zlepšení zdravotných a sociálnych výsledkov.“
Ako sa k hlasom expertov a výhradám členských štátov nakoniec postaví Brusel zostáva otázne. Francúzsky experiment však potvrdzuje, že samotné zvyšovanie daní vyháňa fajčiarov na čierny trh a bez podpory sprístupnenia lepších alternatív nemožno očakávať, že sa miera fajčenia a jeho negatívne následky zmiernia.