„Vďaka jódu sa v štítnej žľaze tvoria hormóny, ktoré cirkulujú v tele a ovplyvňujú funkciu iných orgánov. Regulujú metabolizmus bielkovín, tukov a cukrov, produkciu telesného tepla, ovplyvňujú srdcový rytmus a hospodárenie ľudského tela s kyslíkom,“ vysvetľuje hovorca Českej lekárnickej komory Michaela Bažantová.
Nedostatok jódu vedie k zníženiu funkcie štítnej žľazy – hypotyreóze. Prejavuje sa únavou, nesústredenosťou, spomalenými reflexmi, pocitmi chladu v končatinách, suchou kožou, zápchou, zvýšením telesnej hmotnosti, spomalením tepu, chudokrvnosťou, padaním vlasov, zhoršenou pamäťou.
Porucha rastu aj kreténizmus
U detí sa prejavuje poruchou rastu, u detí do troch rokov poruchou psychomotorického vývoja. V tehotenstve je dostatočný príjem jódu zásadný najmä pre mentálny vývoj plodu, nedostatok hormónov štítnej žľazy v období raného detstva môže byť príčinou porúch správania v neskoršom veku.
„Znížená činnosť štítnej žľazy alebo hypotyreóza môže byť vrodená, alebo takzvaná získaná, ktorá sa prejaví až v priebehu života. Vrodená hypotyreóza je závažné ochorenie novorodencov, ktoré vzniká pri ťažkom nedostatku jódu matky v tehotenstve. Prejavuje sa nevratnými poruchami vývoja mozgu dieťaťa – kretenizmom,“ upozorňuje Michaela Bažantová.
Podľa Jitky Laštovičkovej, nutričnej poradkyne a odbornej garantky združenia Vím, co jím a piju sú rizikovými skupinami pre príjem jódu práve malé deti a tiež tehotné a dojčiace ženy. „Pri nevhodnom zložení stravy môže byť vyššie riziko nedostatočného príjmu aj u vegetariánov a vegánov. U osôb, ktoré trpia poruchou funkcie štítnej žľazy, by mal vždy suplementáciu kontrolovať a riadiť endokrinológ – a to vrátane prípadného užívania doplnkov stravy,“ hovorí Laštovičková.
Najviac potrebujú jód tehotné
Odporúčaná denná dávka jódu je podľa odborníkov pre dospelých asi 150 mikrogramov, u detí do piatich rokov 90 mikrogramov, do desiatich rokov 120 až 140 mikrogramov, vo veku desať ať trinásť rokov 180 mikrogramov a u dospievajúcich 200 mikrogramov. Najväčšiu dávku jódu by mali dostávať tehotné ženy, asi 250 mikrogramov denne.
Vďaka tomu, že sa jódom obohacuje kuchynská soľ, nedostáva ho väčšina ľudí v nedostatočnom množstve, a preto je dnes minimum prípadov vážnych ochorení. Opatrné by ale mali byť tehotné ženy.
„Práve vzhľadom na jeho vplyv na správny vývoj mozgu je dôležitý dostatočný príjem jódu počas tehotenstva. K poruche vývoja mozgu môže dochádzať aj pri miernejšom nedostatku jódu u tehotnej ženy. Preto je nutné, aby v tehotenstve a počas dojčenia bol celkový príjem jódu najmenej 250 mikrogramov denne. To sa dá docieliť zvýšením príjmu jódu buď prirodzenou cestou, teda potravou, alebo tabletami s jódom či tehotenskými vitamínovými prípravkami s obsahom jódu,“ hovorí Michaela Bažantová z Českej lekárnickej komory.
Jód je obsiahnutý predovšetkým v morských rybách, mlieku a mliečnych výrobkoch, vajciach a tiež v niektorých minerálnych vodách. Množstvo jódu v živočíšnych i rastlinných produktoch závisí od jeho obsahu v pôde.
Ktoré potraviny obsahujú jód?
- Údená makrela - 110 mikrogramov jódu/100 g
- Riasa Kombu - 1500 – 5500 mikrogramov jódu/0,5 g
- Soľ - 100-170 mikrogramov jódu/5 g
- Mlieko - 50 mikrogramov jódu/200 ml
- Tvaroh - 87,5 mikrogramov jódu/250 g
- Vajcia - 15 mikrogramov jódu/1 ks
- Brokolica - 15 mikrogramov jódu/100 g
- Vincentka - 523 mikrogramov jódu/100 ml
„Pri pestrej a vyváženej strave, teda zaraďovaním potravín bohatých na jód alebo fortifikovaných potravín, čo sú napríklad cereálie, dostačuje príjem jódu zo stravy,“ dodáva nutričná poradkyňa Jitka Laštovičková. Výnimkou sú práve tehotné a dojčiace ženy, ktoré potrebujú vyšší prísun jódu.
Ochrana pred rádioaktívnym jódom
Mnohí ľudia z obavy, že by sa vojnový konflikt na Ukrajine mohol ľahko premeniť na tretiu svetovú vojnu s použitím jadrových striel, si kupujú v posledných dňoch jódové tablety.
„Pri jadrovej havárii dochádza okrem iného k tvorbe rádioaktívneho izotopu jódu, ktorý môže poškodiť ľudský organizmus. V takejto situácii sa podáva dospelému 100 miligramov jódu, čo je dávka približne tisíckrát vyššia, než akú obsahujú doplnky stravy. Takto dodaný nerádioaktívny jód zasýti štítnu žľazu, vďaka čomu sa nevstrebáva rádioaktívny jód do tohto orgánu. Ničivých dopadov jadrovej havárie alebo atómového výbuchu je však mnoho, vrátane termobarických vĺn. Vznik rádioaktívneho jódu je teda iba jedným z následkov,“ vysvetľuje Michaela Bažantová.
Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť uviedol, že rozhodne nie je na mieste užívať jódové tablety bez odporúčania alebo dokonca preventívne. „U niektorých osôb sa môže vyskytnúť alergická reakcia alebo iné vedľajšie účinky. Prínos musí vždy prevažovať nad týmito negatívnymi účinkami,“ vysvetlil úrad. Dodal, že v prípade potreby bude o ďalšom postupe informovať.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
