Počas miliónov rokov evolúcie príroda našla riešenia mnohých problémov, s ktorými sa stretávame aj dnes. Napríklad suchý zips bol vynájdený po tom, čo švajčiarsky inžinier žasol nad lopúchmi, ktoré sa prilepili na srsť jeho psa. Myšlienka robotických rúk vychádzala z pohybu a schopnosti uchopenia sloních chobotov. A predná časť japonských rýchlostných vlakov bola prerobená tak, aby napodobňovala aerodynamický zobák rybára riečneho, čím sa obmedzil sonický tresk, ktorý vytvárali pri výstupe z tunelov, uvádza The Guardian.
Z prírody sme si brali príklad nie len vo vedeckých vynálezoch ale aj v architektúre, ako načrtol výskum publikovaný v Nature. Pôvabné a pre oko krásne línie rastlín a kvetov sme sa snažili zvečniť v podobe monumentálnych budov. Pekinský národný štadión je napríklad inšpirovaný vtáčím hniezdom, Lotosový chrám v Indii má tvar, prekvapivo, ako lotos a umelý ostrov Palm Jumeirah v Dubaji má podobu palmy
Naša schopnosť kopírovať prírodu je však čoraz sofistikovanejšia. Saurav Goel, profesor na London South Bank University, pracuje na navrhovaní rozložiteľných materiálov, ktoré slúžia ako udržateľné alternatívy k tým, ktoré sa v súčasnosti používajú. „Plasty, sklo, cement a zliatiny sú bežné technické materiály a ich recyklácia spotrebuje veľa energie. Znamená to, že ich prirodzený rozklad bude trvať niekoľko desaťročí. Toto je hlavná prekážka udržateľnosti,“ hovorí.
Jeho tím sa snaží replikovať krídla vážky, ktoré sú prirodzene antibakteriálne, na použitie v umelých častiach tela, pretože by mohli byť hygienickejšie ako súčasné materiály. Jeho cieľom je v najbližších 50 rokoch vytvoriť „biorobota“, ktorý bude mať mäkké tkanivá podobné tým ľudským. „Pre nás je naše ľudské telo dokonalým biologickým strojom,“ hovorí.
Lepidlo z mušlí alebo čistenie vody cez korene rastlín
Vedcov už dlho zaujalo, ako dobre sa mušle pod vodou držia na skalách. Teraz pracujú na tom, ako replikovať ich lepkavé proteíny, aby vytvorili netoxické lepidlo, ktoré okamžite spája materiály aj pod vodou. Mohlo by sa napríklad používať aj na uzavretie rán po operácii.
Korene rastlín sú schopné selektívne nasávať vodu a špecifické živiny potrebné pre rast. Vedci sa ich snažia napodobniť, aby vytvorili lepšie techniky čistenia vody.
inteligentná koža na štýl chameleóna či umelá fotosyntéza
Pokožka chameleóna, ktorá mení farbu, obsahuje malé kryštáliky, ktoré odrážajú svetlo rôzne podľa toho, aké sú veľké alebo ako sú usporiadané. Na zmenu farby pokožku jednoducho napínajú alebo uvoľňujú. Vedci pracujú na tom, ako skopírovať spôsob, akým upravujú svoje farby na základe prostredia , aby vytvorili umelé „inteligentné kože“ , ktoré by sa dali použiť ako kamufláž alebo signalizácia na veľké vzdialenosti.
Rastliny produkujú potravu fotosyntézou, a keď to robia, vysávajú oxid uhličitý z atmosféry. Po desaťročia sa vedci pokúšali replikovať tento proces ako spôsob výroby energie a riešenia klimatickej krízy. Kalifornským výskumníkom sa teraz podarilo premeniť oxid uhličitý na etanol, kktorý možno použiť ako palivo, pomocou provizórneho solárneho článku.
