Čierna smrť je jedným z najvýznamnejších, najsmrteľnejších a najtemnejších momentov v histórii ľudstva. Odhaduje sa, že na celom svete zabila až 200 miliónov ľudí. Výskumníci sa domnievali, že udalosť takého obrovského rozmeru musela formovať ľudskú evolúciu. Preto analyzovali DNA získanú zo zubov 206 starovekých kostier, a tým dokázali presne datovať ľudské pozostatky pred, počas a po čiernej smrti.
Výnimočné zistenie, publikované v periodiku Nature, odhaľuje mutácie v géne s názvom ERAP2. Ak si vtedy mal správne mutácie, mal si o 40 percent vyššiu pravdepodobnosť, že mor prežiješ. „To je niečo neskutočné. Je to obrovské prekvapenie nájsť niečo také v ľudskom genóme,“ povedal pre BBC profesor Luis Barreiro z University of Chicago.
Úlohou spomínaného génu je vytvoriť proteíny, ktoré zmenšia napádajúce mikróby a odhalia ich imunitnému systému, čím ho účinnejšie pripravia na rozpoznanie a neutralizáciu baktérií. Gén môže byť v rôznych verziách, ten, ktorý proti mikróbom funguje dobre a ten, ktorý nerobí nič. Od každého rodiča môžeš dostať kópiu buď jedného alebo druhého génu. Šťastlivci, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou prežili, teda zdedili po mame a otcovi vysokofunkčné verzie týchto génov. Tí to neskôr preniesli na svoje deti, až sa postupne tieto užitočné mutácie stali bežnými aj dnes.
Potvrdzujú to moderné experimenty s použitím baktérie moru – Yersinia pestis a vzorkami krvi od ľudí. Tí s užitočnými mutáciami boli schopnejšie odolať infekcii ako tie bez mutácií. „Je to ako sledovať, ako sa čierna smrť rozprestiera v Petriho miske - to otvára oči,“ povedal evolučný genetik profesor Hendrik Poinar z McMaster University.
Problém je v tom, že spomínaná mutácia v genotype ERAP2 síce mala extrémne silné účinky na baktériu moru, ale pri súčasnej náchylnosti na chronické zápalové a autoimunitné ochorenia je pôsobenie tejto mutácie skôr škodlivé. Podľa štúdie stojí za chronickými a infekčnými chorobami ako je napríklad zápalové ochorenie čriev, Crohnovou chorobou. A dokonca je spájaná aj so zvýšeným rizikom reumatoidnej artritídy. „Tieto jazvy z minulosti stále ovplyvňujú našu náchylnosť na choroby aj dnes, a to celkom pozoruhodným spôsobom,“ povedal profesor Barreiro.
Mor neminul ani naše územie. Ruku v ruke išiel s vojnami a hladomorom spojeným s nimi. „Posledné veľké vyčíňanie moru na našom území bolo v rokoch 1710 – 1714, keď choroba vypukla v súvislosti s posledným protihabsburským povstaním Františka II. Rákociho. Napríklad v samotnej Bratislave si počas takmer dvojročného pretrvávania vyžiadala takmer 4000 obetí, čo bola asi tretina všetkých obyvateľov mesta,“ prezradila historička Diana Duchoňová pre portál Veda na dosah. Čierna smrť však bola na našom území od polovice 14. storočia. Vždy sa objavila v niekoľko ročných cykloch spolu s vojnami, ktoré naše územie zužovali. Najviac to pocítili väčšie mestá ako Bratislava, Trnava či banské mestá na strednom Slovensku.
