Na údery bleskov môže byť vzrušujúci a zároveň desivý pohľad. Ešte zaujímavejšie to ale vyzerá z opačnej strany. Intenzívne výboje plazmy niekedy silne vybuchnú smerom do vesmíru v oslnivých obrazcoch známych ako gigantické prúdy.
Vedci pod vedením Leviho Boggsa, výskumného vedca z Georgia Tech Research Institute, opísali najsilnejší gigantický prúd, aký sme kedy videli, ktorý sa vynoril z vrchu mrakov v Oklahome a vyletel 80 kilometrov nad zemský povrch, kde priniesol najväčší prenos elektrického náboja. Zatiaľ čo väčšina bleskov nesie menej ako päť coulombov, tento prúd preniesol do ionosféry ohromujúcich 300 coulombov.
Úkaz sfilmoval vedec s kamerou pri slabom osvetlení spolu s ďalšími detekčnými prístrojmi, čím odhalil doposiaľ nevídané detaily o týchto záhadných bleskoch. „Naozaj ma to zaujalo, pretože pozorovania gigantických vytryskov sú naozaj zriedkavé - ak je to tak len niekoľko ročne,“ uviedol Boggs. „Takže sa chopím akejkoľvek príležitosti na ich štúdium, pretože pokúsiť sa ich zachytiť pomocou špeciálnych radarov v teréne je veľmi ťažké. Bola to náhoda, že mi bolo povedané o tomto videu, a našťastie udalosť vo videu pozorovala aj pozemná rádiová mapovacia sieť a optické prístroje na geostacionárnej obežnej dráhe.“
Okrem svojho obrovského náboja, výboj ešte zmiatol vedcov aj ďalšou anomáliou. Podľa štúdie sa vynoril za „nezvyčajných okolností“ v jedinečnom búrkovom mraku. Väčšina gigantických prúdov sa vyskytuje v tropickom prostredí a nachádza sa v blízkosti búrok, ktoré sú silne konvekčné. Tento sa vyskytol v oblasti so slabou konvekciou. „Obvykle gigantické vytrysky vznikajú z tropických búrok v blízkosti rovníka. Búrkové mračná sú v týchto prípadoch až vo výške 18 kilometrov. Prenikajú do stratosféry a tým sa vytvý‘árajú turbulencie v hornej časti mrakov, ale táto udalosť nastala uprostred USA s malou turbulenciou v hornej časti oblakov,“ povedal Boggs.
„Pred gigantickým prúdom v materskej búrkovej bunke nedošlo k žiadnej bleskovej aktivite, čo pri minulých pozorovaniach nikdy nebolo,“ pokračoval. „To umožnilo materskej búrke akumulovať značné množstvo elektrického náboja, čo umožnilo gigantickému tryskáču preniesť najväčšie množstvo náboja, aké bolo zaznamenané.“
Vzostupné elektrické výboje z búrok môžu mať mnoho rôznych foriem a charakteristík. Primárne sú klasifikované podľa ich konečnej výšky v atmosfére, od krátkych impulzov svetla, po modré difúzne kužele svetla, ktoré dosahujú výšku približne 40 kilometrov až po veľké, stromové štruktúry, ktoré siahajú až do spodnej ionosféry. Gigantické prúdy sú mimoriadne zriedkavé a zo všetkých možno najpozoruhodnejšie, pretože priamo spájajú spodnú a hornú atmosféru a sú schopné veľkých prenosov náboja medzi týmito oblasťami. Uvádza sa v najnovšej štúdii v Science Advances.
