Dnešný svet si nedokážeme predstaviť bez internetu. Je to sieť, ktorá spája ľudí, umožňuje komunikáciu, nakupovanie, zábavu a poskytuje prístup k nekonečnému množstvu informácií. Pripomeňme si niektoré udalosti vzniku a rozvoja internetu, píše sa na portáli iDnes.
Prvý „internet“ sa volal...
Pred internetom existovala počítačová sieť ARPANET. Išlo o prvú experimentálnu sieť financovanú Agentúrou pre pokročilý výskum v obrane Spojených štátov. ARPANET bol spustený v roku 1969 a považuje sa za prvý krok k tvorbe internetu. Prvý prenos dát medzi dvoma uzlami ARPANETu sa odohral na slove „login“, ale systém spadol po prvých dvoch písmenách, čím vznikla historická chyba „LO“.
ARPANET sa postupne rozrastal. Zapojilo sa do neho viac univerzít, výskumných inštitúcií a vládnych organizácií. Tým vznikla sieť prepájajúca rôzne uzly a umožňujúca vedcom zdieľať dáta a informácie. Termín internet vznikol skrátením slova „interconnected networks“ (prepojené siete). Táto skratka začala byť bežne používaná v 80. rokoch 20. storočia, keď sa sieť rozrástla aj za hranice Spojených štátov.
Začiatok prenosu súborov
FTP (File Transfer Protocol) bol prvýkrát definovaný v roku 1971. Tento protokol bol navrhnutý na to, aby umožňoval prenos súborov medzi rôznymi počítačmi v rámci ARPANETu. FTP umožňuje nahrávať súbory na vzdialený server a rovnako z neho súbory sťahovať pomocou jednoduchých príkazov a protokolov. Tento protokol sa stal kľúčovým nástrojom pre zdieľanie súborov a prenos dát medzi počítačmi na sieti.
FTP bol pôvodne navrhnutý pre použitie v textovom režime a bol obmedzený na prenos ASCII dát (predstavujú text v počítačoch, telekomunikačných zariadeniach či iných zariadeniach, pozn. red). Neskôr boli vyvinuté rozšírené verzie protokolu, ako napríklad FTPS (FTP Secure) a SFTP (SSH File Transfer Protocol), ktoré pridávajú šifrovanie a bezpečnostné funkcie, čo je dôležité pre bezpečný prenos dát cez verejné siete.
Vznik emailu a poslanie prvého spamu
Prvý email bol odoslaný v roku 1971. Túto historickú udalosť vykonal Ray Tomlinson, inžinier ARPANETu. Email bol odoslaný medzi dvoma počítačmi prepojenými ARPANETOM. Zaujímavosťou je, že bol zložený z nezmyselnej série znakov. Týmto prvým emailom bol položený základný kameň pre následný rozvoj emailovej komunikácie, ktorá sa stala jedným z kľúčových prvkov internetu.
Prvý známy prípad masového nevyžiadaného emailu, ktorý by mohol byť označený ako spam, sa objavil v roku 1978. Gary Thuerk, marketingový pracovník spoločnosti Digital Equipment Corporation (DEC), odoslal nevyžiadanú reklamnú správu na viac ako 393 emailových adries na ARPANETE. Tento email propagoval nový model počítača DEC-20. Termín spam, ako označenie pre nevyžiadanú poštovú komunikáciu, sa prvýkrát objavil až v roku 1993, keď začínal postupný a následne raketový rast spamov. Takže až 90. roky mohli za to, že sa masové rozposielanie emailov s nevyžiadanou reklamou a obsahom stalo rozšíreným javom a stále platným problémom internetu.
Prečo email obsahuje znak „@“
Zavináč je kľúčový prvok emailových adries, ktorý slúži na oddelenie užívateľského mena od domény a určuje, na ktorom poštovom serveri sa nachádza emailová schránka užívateľa. Existuje niekoľko teórií o pôvode tohto symbolu v emailových adresách. Najčastejšie sa hovorí o tom, že Ray Tomlinson zvolil „@“, pretože symbol bol nevyužívaný, bol jednoducho rozpoznateľný a nespôsoboval konflikty s inými znakmi.
Niektoré teórie naznačujú, že mohol byť používaný v obchodnej korešpondencii už v 16. storočí v Európe ako skratka pre slovo „at“, čo v staroangličtine znamená „na“. V tomto prípade sa „na“ využívalo v spojení pre poslanie zdieľania na konkrétny poštový server. Iní zase tvrdia, že tento znak bol zvolený, pretože sa vizuálne podobá tvaru „a“ a v latinskej predpone „ad“, čo znamená „k“. To by bolo konzistentné s tým, ako emailová adresa funguje - email je posielaný „k“ určitému užívateľovi na konkrétnom serveri. Nech je pravda akákoľvek, zavináč sa nakoniec stal štandardom pre emailovú komunikáciu a zostáva dôležitým symbolom v digitálnom svete.
Vznik smajlíkov
Prvé smajlíky sa rozšírili na začiatku 80. rokov 20. storočia. Dnes sú tieto malé symboly a znaky, používané na vyjadrenie emócií a nálad v textovej komunikácii, nevyhnutnou súčasťou celosvetovej digitálnej komunikácie. Prvé pokusy o smajlíkov sa objavili už v rámci textových diskusných skupín a emailových komunikácií v 70. rokoch. Prvé oficiálne použitie smajlíkov ako spôsobu vyjadrenia emócií sa pripisuje vedcovi a informatikovi Scotovi Fahlmanovi, ktorý v auguste 1982 navrhol využívanie:-) a:-(v rámci diskusného fóra na univerzite Carnegie Mellon. Táto prax bola zavedená, aby oddelila vtipné správy od vážnych.
Bezdrôtový protokov Wireless Fidelity
Koncept wi-fi (bezdrôtového pripojenia k sieti) bol prvýkrát navrhnutý v roku 1971, ale bežne dostupný sa stal až v priebehu 90. rokov. V roku 1985 Inštitút elektrotechnických a elektronických inžinierov zahájil projekt s názvom 802.11, ktorý mal definovať štandard pre bezdrôtovú komunikáciu v lokálnych sieťach. A práve tento projekt položil základ pre budúcu wi-fi.
Názov wi-fi bol vytvorený firmou Interbrand ako skratka slov Wireless Fidelity. Pôvodne to nebola skratka pre nič konkrétne, ale mala evokovať kvalitu a vernosť bezdrôtovej komunikácie. V roku 1997 bol uvoľnený prvý štandard spomenutého inštitútu. Tento štandard definuje technické parametre pre bezdrôtovú komunikáciu v lokálnych sieťach.
V tej dobe boli rýchlosti prenosu dát pomerne nízke, v rade desiatok až stoviek kilobitov za sekundu. V dnešnej dobe už je na svete Wi-Fi ponúkajúca vysoké rýchlosti, výrazné zlepšenie kapacity siete a lepšie riadenie pripojenia v prostredí s mnohými zariadeniami. V príprave je aj jeho nástupca, ktorého predbežné štandardy spĺňajú už teraz niektoré produkty.
Portál iDnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafry, do ktorého spadá aj Brainee.sk
