Nenapodobniteľný driblér a nespochybniteľný futbalový kráľ. Úžasný strelec, autor viac než tisícich gólov a určite najslávnejšia desiatka, ktorá si kedy obliekla žltý brazílsky dres.
Ešte na začiatku decembra mu súčasní reprezentanti z Kataru posielali silu, zatiaľ čo on sám z nemocnice v Sao Paule ďakoval, popieral čierne scenáre a upokojoval, že sa má dobre. Ako dôkaz dokonca poslal do sveta „selfie“ so svojou dcérou Celestou, a keď potom svetový šampionát skončil, gratuloval Argentíne aj jej kapitánovi Lionelovi Messimu k titulu. Pripomenul Diega Maradonu, vychválil svojho francúzskeho nástupcu Kyliana Mbappého, ocenil žiariacich Maročanov, píše sa na portáli iDnes.
Krátko pred Vianocami sa však jeho zdravotný stav prudko zhoršil. Okrem postupujúcej rakoviny hrubého čreva mu lekári diagnostikovali aj srdcovú a ľadvinovú dysfunkciu, do nemocnice sa za ním zhromaždili najbližší, lúčili sa. Správu o jeho smrti vo štvrtok večer priniesla agentúra AP.
Plače celá Brazília
Zo sveta sa do Sao Paula aj do Pelého rodného mesta Tres Coracoes, kde dodnes stojí jeho socha, zhromažďuje kondolencia. Brazílčania stratili futbalového poloboha, kúzelníka. V posledných rokoch Pelého zdravotné komplikácie trápili opakovane. Od septembra 2021 sa liečil s rakovinou hrubého čreva, ktorú mu lekári objavili pri rutinnej prehliadke. Po odstránení nádoru strávil niekoľko dní na jednotke intenzívnej starostlivosti a z nemocnice ho pustili až takmer po mesiaci.
V decembri musel pre rakovinu do nemocnice na dva týždne znovu a to isté sa opakovalo ešte vo februári, kde mu navyše doktori zistili zápal močových ciest. Do nemocnice Alberta Einsteina v Sao Paolo nastúpil naposledy na konci novembra.
Trikrát zlatý
Futbal stratil jediného trojnásobného majstra sveta, svoju prvú skutočnú super hviezdu. Mal len 17 rokov, keď s Brazíliou v roku 1958 získal prvý titul. Mladík, ktorý uchvátil svet. V semifinále proti Francúzsku nastrieľal hattrick, vo finále s domácim Švédskom dal dva góly. „Turnaj som si vychutnával od prvej chvíle. Sedela mi atmosféra, nevadil obrovský záujem médií a ten záver.. so slzami v očiach som poďakoval Bohu, že mi dovolil taký zážitok na začiatku kariéry,“ povedal Pelé v jednom z rozhovorov pre MF Dnes.
Pelé bol v roku 1958 zázračným objavom, navyše so spoločenským presahom. Stal sa prvou športovou globálnou superstar tmavej pleti.
Aj preto bol o štyri roky neskôr opäť ťahúňom turnaja, hoci v Chile nastúpil len do dvoch zápasov. Zranil sa v prvom stretnutí s Československom, ktoré Brazíliu neskôr porazilo aj vo finále. Na ďalšom šampionáte v Anglicku Brazílčania vypadli už v skupine a Pelého protivníci pokopali a brutálnymi faulmi znechutili natoľko, že už na majstrovstvá sveta nikdy nechcel ísť.
V Mexiku 1970, samozrejme, nakoniec nechýbal a získal svoje tretie zlato a dostal cenu pre hráča turnaja.
Ten, s ktorým prišlo svetlo
Ale prečo vlastne Pelé? Keď bol ešte chlapec, rodičia na neho volali Dico. Narodil sa navyše v dobe, keď do jeho mesta dorazil elektrický prúd, takže mu otec dal krstné meno Edson po vynálezcovi Thomasovi Edisonovi.
Prezývka, ktorá vošla do dejín, sa zrodila až neskôr. Podľa obľúbeného brankára klubu Vasco da Gama Bilého, ktorého priezvisko malý Edson komolil. Iná teória zase hovorí, že meno vzniklo z portugalského Pelada, čo znamená Handrák.
Pochádzal z núdzových pomerov. V šiestich rokoch dostal prvé skutočné kopačky a začal hrať v miestnom tíme Baurú, než ho istý Waldemar de Brito, skaut a účastník svetového šampionátu v roku 1934, odporučil do Santosu.
Veď Pelé, ktorý o sebe často hovoril v tretej osobe, v snehobielom drese strávil takmer celú profesionálnu kariéru. Vyhral šesť brazílskych titulov, dvakrát so spoluhráčmi ovládli Pohár osloboditeľov a z Južnej Ameriky sa mu nechcelo. „Špičkové európske kluby ponúkali angažmá nielen Pelému. Sľubovali hrady, zámky, vagóny peňazí. Ale keď nad tým premýšľate, poviete si: Prečo chodiť niekam do Európy, keď si v najlepšom tíme sveta? Nemalo logiku ísť do horšieho,“ vysvetľoval.
Z Brazílie však nakoniec ešte prestúpil do New York Cosmos, kde behom dvoch sezón spopularizoval „soccer“. Definitívne potom skončil v roku 1977, tesne pred 37. narodeninami. „Urobili sme v Amerike hotovú futbalovú revolúciu. Na zápasy chodilo pokojne osemdesiat tisíc divákov a Američania vám dodnes potvrdia, že soccer žije len vďaka Pelému.“
Po uzatvorení obdivuhodnej kariéry sa snažil šíriť dobrú vôľu, bol veľvyslancom organizácie UNESCO v boji s detskou chudobou a narkomániou. V rokoch 1995 až 1998 zastával funkciu brazilského ministra športu a zaslúžil sa o zákon proti korupcii vo futbale. Je tiež držiteľom Medzinárodnej ceny za mier.
FIFA ho vyhlásila za najlepšieho futbalistu 20. storočia, Medzinárodný olympijsky výbor ho dokonca označil za najlepšieho športovca, mimoriadnej pocty sa mu počas obdivuhodného života dostalo omnoho viac.
Mimochodom, donedávna mu patril aj rekord v počte strelených bránok za brazílsku reprezentáciu, než ho vo štvrťfinále uplynulého majstrovstva sveta v Katare dorovnal jeho obdivovateľ Neymar. Aj keby ho však on alebo ktokoľvek ďalší prekonal, koruna futbalového kráľa už navždy zostane Pelému.
