Od starovekých príbehov až po súčasné filmy bol Svätý grál po stáročia predmetom tajomstva a fascinácie. Legendárny artefakt patrí medzi najhľadanejšie kresťanské relikvie, a podľa legiend ide o čašu alebo pohár, z ktorého pil Kristus pri Poslednej večeri. Neskôr pri ukrižovaní mal do kalichu Jozef Arimatejský zachytiť Kristovu krv.
Počas histórie sa ho pokúsilo nájsť mnoho dobrodruhov. Je vôbec skutočný? To asi nikto s istotou nevie potvrdiť. Čo však robí Svätý grál takým významným a príťažlivým?
Magická moc priťahovala dobrodruhov aj nacistov
Slávnemu kalichu legendy pripisujú nadprirodzenú moc. Podľa nich má liečiť choroby, zaručiť nesmrteľnosť, hojiť rany či prinášať blahobyt každému, kto sa z neho napije.
Tieto bájne vlastnosti počas rokov priťahovali hordy hľadačov pokladov, cestovateľov, pirátov, a dokonca aj nacistov. Himmler, najvyšší veliteľ Hitlerových vojenských zložiek Waffen-SS, bol ako viacero nacistov, fascinovaný okultizmom.
Napriek svojej averzii ku konvenčnému kresťanstvu bol nacista uchvátený legendou o grále, pravdepodobne v ňom videl zdroj obrovskej sily, píše web Sky History. A tak sa v roku 1940 osobne vydal na neúspešnú misiu nájsť Svätý grál v opátstve ležiacom v pohorí Montserrat v Katalánsku. Na toto miesto sa vybral na základe artušovskej opery Parsifal od obľúbeného skladateľa jeho vodcu, Wagnera. Hľadanie však neprinieslo žiaden výsledok.
Prvá písomná zmienka a legendy
Z historického pohľadu sa tematika svätého grálu v písomnej forme objavuje na konci 12. storočia. Tvorcom jednej z prvých legiend o gráli je francúzsky stredoveký autor Chretien de Troyes. Historici sa však domnievajú, že počiatky svätého grálu možno hľadať ešte v predkresťanskej keltskej mytológii, informuje web History.
Svätý grál sa postupne stal populárnou témou stredovekej literatúry, a príbehy o ňom sa čítali a recitovali po celej Európe. Kalich bol často spájaný s bájnym anglickým panovníkom, kráľom Artušom a jeho družinou.
Niektoré artušovské príbehy hovoria, že Jozef Arimatejský priniesol grál do Glastonbury v Anglicku. Tam ho mal zakopať do zeme, a na mieste, kde je ukrytý, sa vraj voda sfarbila dočervena, pretože prechádza Kristovou krvou. Vedci sa však zhodujú, že je to len vplyv červeného oxidu železa v pôde.
Iné legendy zas tvrdia, že stredoveký rád templárov, ktorý chránil pútnikov putujúcich do Svätej zeme, sa zmocnil Svätého grálu z Chrámovej hory počas križiackych výprav a ukryl ho.
O mýtickej literárnej postave, kráľovi Artušovi, kolujú historky, že viedol veľké duchovné výpravy pri hľadaní záhadnej relikvie. Bolo to vraj kvôli tomu, že grál má moc liečiť všetky rany, dodávať večnú mladosť a priniesť svojmu majiteľovi nikdy nekončiace šťastie.
Od vzniku týchto rozšírených príbehov sa nespočetné množstvo cestovateľov, vedcov, historikov a archeológov pokúšalo o výpravy za znovuobnovením Svätého grálu. Vedci pred pár rokmi uviedli, že na svete je už zhruba „200 pravých grálov“, ktoré nadšenci považujú za oný Svätý grál.
Nachádza sa v Španielsku?
Jeden z posledných medializovaných prípadov sa odohral pred ôsmimi rokmi. V marci 2014 dvaja španielski historici, Margarita Torres a José Manuel Ortega, tvrdili, že objavili Svätý grál v kostole v Leóne na severe Španielska. Hovorili, že kalich tam bol od 11. storočia. Vedecké datovanie potvrdilo, že pohár bol vyrobený medzi rokmi 200 pred Kristom a 100 nl.
Historici predložili aj údaje, ktoré zahŕňali trojročné výskumy o mieste, kde sa nachádza grál. No napriek týmto presvedčivým skutočnostiam nemôžeme s istotou povedať, že to, čo táto dvojica objavila, je v skutočnosti skutočný kalich, z ktorého pil Ježiš.
Konšpirácie a popkultúra
V súvislosti so slávnym artefaktom existuje nespočetné množstvo konšpiračných teórií založených na základe falošných dokumentov zvaných Tajné spisy Henriho Lobineaua. Tieto dokumenty poslúžili ako základ pre fiktívne romány, ako napríklad Svätá krv a svätý grál, alebo Da Vinciho kód od Dana Browna.
Stratenú relikviu preslávil aj film Stevena Spielberga Indiana Jones a posledná krížová výprava z roku 1989.
K legendám o Svätom gráli sa cirkev stavia rezervovane. Je to najmä z dôvodu, že obsahujú problematické prvky a vychádzajú z nekanonických, apokryfných prameňov.
