Keď správu o veľkých problémoch včera zverejnila spoločnosť Enerhoatom, ktorá spravuje štyri funkčné ukrajinské jadrové elektrárne, svet upriamil pozornosť na Černobyľ azda najviac od roku 1986. Práve vtedy v nej došlo k najväčšej jadrovej katastrofe, akú ľudstvo kedy zažilo.
Problémy v elektrárni však nastali už pred dvomi týždňami, konkrétne prvý deň ruskej invázie (24. februára), kedy sa armáde podarilo oblasť dobyť. 210 zamestnancov elektrárne sa stalo rukojemníkmi. Už vtedy úrady oznámili, že v čase prevzatia zaznamenali tamojšie detektory zvýšenú mieru rádioaktivity.
Zvýšené hodnoty radiácie
Predsedníčka českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová ale hovorila, že sa niet čoho báť. Upozornila, že rádionuklidy, ktoré by mohli preniknúť do životného prostredia, môžu spôsobiť závažnú kontamináciu len vo vysídlenej zóne okolo elektrárne.
Zatiaľ čo v dňoch pred začatím ruskej invázie dosahovali namerané hodnoty radiácie v priamom okolí havarovaného reaktora 2820 až 3100 nanosievertov za hodinu, v piatok hodnota vystúpila až na 65 500 nanosievertov. „K lokálnemu zvýšeniu radiácie môže v černobyľskej zóne v dôsledku pohybu vojenskej techniky dôjsť,“ napísala na Twitteri.
Včera však prišla informácia, že elektráreň je bez elektrického prúdu, čo by mohlo viesť k úniku radiácie, pretože bez elektriny nemožno zaistiť chladenie spotrebovaného jadrového paliva. Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho uviedla, že prácu na obnovenie dodávok energie znemožňujú pokračujúce boje.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že rezervné dieselové generátory černobyľskej elektrárne majú 48-hodinovú kapacitu, a vyzval na prímerie, aby sa obnovila dodávka elektriny.
Do toho ešte Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v utorok večer oznámila, že možno stratila spojenie so systémami, ktoré monitorujú bezpečnostnú situáciu v tejto odstavenej elektrárni. Čo to vo výsledku znamená?
Ako píše portál ScienceAlert, teraz, keď je elektráreň odpojená od elektrickej siete, zhruba 20-tisíc jednotiek vyhoreného jadrového paliva, ktoré sa nachádzajú v chladiacich nádržiach elektrárne, už nebude možné aktívne chladiť.
Aké sú aktuálne hodnoty radiácie na Slovensku?
Slovenský hydrometeorologický ústav pravidelne zverejňuje hodinové priemery príkonu dávkového ekvivalentu gama žiarenia v ovzduší. Momentálne sú najvyššie úrovne radiácie na Lomnickom Štíte (141 nSv/h) a vo Veľkých Lovciach (141 nSv/h). Pre lepšiu predstavu, let z Viedne do Milána je na úrovni 4 500 nSv/h.
Ukrajinskí predstavitelia následne varovali, že by to mohlo zvýšiť pravdepodobnosť vyparovania a vypúšťania jadrového materiálu. To podľa nich môže spôsobiť nebezpečnú dávku rádioaktívneho materiálu pre personál elektrárne. Nie každý sa však na túto situáciu pozerá takto pesimisticky.
Niektorí experti na jadrovú energiu hovoria, že keďže vyhorené palivové tyče majú teraz cez dvadsať rokov a sú oveľa chladnejšie ako boli, táto udalosť je nepravdepodobná. „Vyhorené palivové tyče majú minimálne 22 rokov. Majú veľmi málo tepla na rozptýlenie,“ napísal na Twitteri Mark Nelson, výkonný riaditeľ fondu Radiant Energy Fund, ktorý radí spoločnostiam a neziskovým organizáciám v oblasti jadrovej energie.
„Ich teplo je dostatočne nízke. Trvalo by týždne či dokonca mesiace, aby zohriali vodu natoľko, aby sa bazén vysušil. Aj vtedy by mala postačovať prirodzená cirkulácia vzduchu,“ povedal.
Medzitým predstavitelia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) pri OSN vyjadrili čoraz väčšie obavy o blaho personálu v Černobyle, ktorý bol v elektrárni už dva týždne zadržiavaný ako rukojemník. Pracovníci zvyčajne opúšťajú rádioaktívnu elektráreň po skončení pracovnej doby, ale teraz sú nútení žiť na mieste.
Šéfka českého úradu pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová ešte včera ráno na twitteri k tomu uviedla, že napriek strate on-line prenosu dát a stále ťažšiemu zaisteniu komunikácie s personálom v Černobyle a Záporožskej jadrovej elektrárni je stále dosť údajov o radiačnej situácii na celom území Ukrajiny a v susedných krajinách a nič neukazuje na zhoršenie.
Čo by sa stalo, ak by predsa len došlo k výbuchu?
Hneď musíme povedať, že táto možnosť je extrémne nepravdepodobná. Jeden z odborných výskumníkov však pre portál Indy100 povedal, že „ak by došlo k druhému hydrotermálnemu výbuchu, chemická reakcia s posunom vody a plynu by mohla premeniť vodu na vodík – v určitých množstvách veľmi nebezpečný – čo by sa mohlo roztrhnúť podstatnú časť konštrukčného a zostávajúceho materiálu reaktora.“
Vo veľmi nepravdepodobnom scenári, v ktorom by všetky štyri reaktory vybuchli súčasne, by došlo k nepredstaviteľnému chaosu. Nielen z hľadiska spádu, ale aj ekologicky a politicky. Rádioaktivita by úplne zmenila život v strednej a východnej Európe prakticky cez noc.
