Posledné roky života trávil kvôli chorobe na lôžku, jeho okolie sa však zapojilo do hry, vďaka ktorej si bývalý premiér juhoeurópskeho štátu myslel, že je stále pri moci. Vyplýva to z informácií zverejnených v novej knihe o zosnulom diktátorovi.
Salazar vládol Portugalsku z pozície predsedu vlády medzi rokmi 1932 a 1968. Ku koncu svojho mandátu však trpel množstvom zdravotných problémov, kvôli ktorým ho vo funkcii nahradil Marcelo Caetano.
Až do Salazarovej smrti v roku 1970 mu jeho personál pripravoval falošnú verziu denníka Diário de Notícias, ktorá obsahovala vymyslené správy. Tie mali diktátora presvedčiť o tom, že je aj napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu stále pri moci, uviedol server The Guardian.
Falošné noviny
Redaktor každú noc vytvoril len pre bývalého premiéra špeciálne vydanie novín, v ktorom odstránil všetky informácie o Caetanovi a jeho vláde. Podľa údajov v novej knihe sa aj pôvodní ministri Salazarovho kabinetu pravidelne zúčastnili stretnutí s chorým diktátorom, niektorí mali dokonca pohŕdavé poznámky voči skutočnému premiérovi.
Taliansky novinár Marco Ferrari, ktorý je autorom knihy o zosnulom diktátorovi, uvádza, že hra o Salazarovej účasti na vláde pokračovala až do jeho smrti. „Bola to absurdná situácia, ktorá trvala dva roky až do Salazarovej smrti. Tej hry sa zúčastnila celá vládnuca trieda krajiny,“ povedal Ferrari španielskemu denníku El País.
Vo verejnom priestore bola zachytená iba jedna situácia, ktorá Salazarovo skreslené vnímanie reality potvrdzuje. V roku 1969 diktátor v rozhovore pre francúzske noviny L'Aurore povedal, že jeho nástupca Caetano nie je vo vláde, ale pôsobí ako profesor práv na Lisabonskej univerzite.
Najväčší Portugalec všetkých čias
Do vlády sa vyštudovaný ekonóm António de Oliveira Salazar dostal v roku 1928, keď ho vtedajší prezident, generál Óscar Carmona, povolal do úradu ministra financií. Jeho cieľom bolo zachrániť jednu z najchudobnejších krajín Európy pred bankrotom. To sa síce podarilo, ale len za cenu potlačenia demokratických princípov.
Po nástupe k moci v roku 1932 vyhlásil tento bigotný katolík a až do smrti slobodný mládenec budovania „nového štátu“ (Estado Novo), ktorý vytváral hierarchickú spoločnosť, v ktorej bola ekonomika v rukách niekoľkých desiatok oligarchických rodín, ktoré využívali zisky z kolónií.
„(Salazar) ovládal najväčšiu koloniálnu ríšu v rokoch 1932 až 1968, od Hitlera po Beatles. Udržal si moc s podporou cirkvi a farmárov, potláčal odbory, slobodu tlače a akýkoľvek iný typ politickej opozície alebo disidentstva,“ povedal Ferrari.
Robotníci v tomto režime mali zaistené isté sociálne práva, ale v krajine vládla cenzúra a Salazarova tajná polícia, a zakázané boli politické strany aj odbory. Salazar tiež zoškrtal výdavky na školstvo a až do začiatku 60. rokov veľká časť Portugalcov nevedela čítať a písať. Ženám síce dal volebné právo, podmienil ho však stredoškolským vzdelaním.
Salazar zomrel v roku 1970, ale diktatúra ho ešte o štyri roky prežila, práve pod vedením Caetana. V apríli 1974 sa vzbúrili vojaci v kolóniách, ktoré viedli boj za nezávislosť. Táto takzvaná „karafiátová revolúcia“ nakoniec viedla k zvrhnutiu režimu a následne aj k nezávislosti kolónií.
V roku 2007 bol Salazar zvolený „Najväčším Portugalcom všetkých čias“ v televíznom hlasovaní, ktoré vyvolalo pozdvihnutie odporcov a vášnivé akademické debaty o jeho úlohe a odkaze v histórii krajiny.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
