Príbeh Game of Thrones sme si zamilovali nielen pre jeho zasadenie do historického fiktívneho sveta s prvkami mágie, ale aj pre svoju špecifickú brutalitu. Knihy, rovnako tak ako seriál, sa nikdy s postavami nemaznali a nemali problém kohokoľvek zabiť.
Aj Game of Thrones je však koniec koncov inšpirované brutálnou stredovekou históriou. A pre konkrétne príklady vôbec nemusíme chodiť ďaleko. Aj uhorská história je totiž plná priam neuveriteľných príbehov, pri ktorých budeš mať pocit, že opäť čítaš knihy zo sveta Westerosu.
Jedným z najznámejších je príbeh Juraja Dóžu. Ten sa narodil v roku 1470 v meste Dalnic, ktoré je dnes súčasťou Rumunska. Samotné meno Dóža však vo vtedajších listinách nenájdeš. Vtedy sa o ňom totiž hovorilo ako Jurajovi Sékeľovi.
Opradený mnohými legendami
Historici potvrdili, že Dóža slúžil ako dôstojník jazdectva v Stoličnom Belehrade (dnes v Maďarsku) a ukázal sa byť skvelým šermiarom a duelantom. Počas vojen s Osmanskou ríšou sa totiž živil ako žoldnier.
Ako jeho túžba po sláve rástla, aj napriek obavám okolia vyzval na súboj obávaného osmanského šampióna Aliho z Epeira. Kat mnohých uhorských bojovníkov výzvu prijal. Stretli sa na bojisku medzi Nándorfehérvárom a Szendrőm 28. februára 1514.
Súboj, ktorý sa zapísal do histórie
Po dlhom a zúfalom boji Dóža prekonal súpera, odťal mu ruku a napokon osmanského šampióna zabil, čím si získal celonárodnú reputáciu a slávu. Do Budína si preto neskôr prišiel po odmenu, no zároveň využil príležitosť pridať sa ku križiackej výprave.
Keďže mal záujem urobiť veľkú vojenskú kariéru, nenechal si ju ujsť. Kráľ Vladislav II. Jagelovský mu po príchode na kráľovský dvor daroval vznešený titul dvorského rytiera a dokonca aj dedinu.
Neskôr bol dokonca vymenovaný za veliteľa križiackych vojsk, ktoré sa zhromažďovali okolo mesta. Dóža dal dokopy desiatky tisíc ozbrojených sedliakov, remeselníkov a drobných zemanov.
Problémy s výpravou
Začali sa však množiť viaceré problémy. Neboli totiž prijaté žiadne opatrenia na zásobovanie dobrovoľných križiakov. Nemali oblečenie ani potraviny. Zemepáni im s blížiacim sa zberom prikázali, aby sa vrátili na polia.
Kto odmietol, tomu týrali manželky a rodiny. Na miestnych roľníkov začali dohliadať ozbrojení strážcovia. Dobrovoľníkom dochádzala trpezlivosť. Hnevali sa na neschopnosť šľachty zabezpečiť vojenské vedenie.
Križiacka výprava tak rýchlo začala meniť svoje ciele. Šľachtici a aj samotný kráľ bol označený za proosmanských zradcov. Predpokladom víťazstva výpravy proti Osmanskej ríši sa tak stala porážka kráľa a šľachty.
Povstanie proti kráľovi a šľachte
Začalo sa povstanie, ktoré bolo pomstou proti zemepánom. Dóža, poháňaný ideológiou roľníckych františkánov, sa vyhrážal exkomunikáciou nábožensky zmýšľajúcich sedliakov vo svojej armáde, ak by zradili svoje „sväté križiacke hnutie“ a „spravodlivé“ sociálne ciele.
Výprava sa v apríli 1514 pretransformovala do najväčšieho sedliackeho povstania v Uhorsku, ktoré neskôr dostalo názov Povstanie Juraja Dóžu. Centrum bojov bolo v dnešnom Maďarsku, bojovalo sa však aj na Východnom Slovensku a v Bratislave.
Povstalci plienili všetky šľachtické aj cirkevné majetky a ich rady neprestajne rástli. Celá mašinéria vyzerala byť nenastaviteľná. Skutočnosť však bola iná. 15. júla 1514 sa podarilo uhorským magnátom na čele s Jánom Zápoľským a Štefanom Bátorim I. povstalcov poraziť a vyčíňanie ukončiť.
Roľnícky kráľ
Výsledkom bolo rozhodnutie na povesenie a zabitie 50-tisíc povstalcov a následné prijatie nevoľníctva (zostrená forma poddanstva roľníkov) uhorským snemom v októbri 1514.
Ešte predtým však bolo nutné postarať sa o vodcu povstania tak, aby sa už nič podobné neopakovali. A v tomto bode boli uhorskí vodcovia mimoriadne originálni a krutí. Dóžu sa totiž rozhodli korunovať za „roľníckeho kráľa“.
Posadili ho na rozžeravený železný trón a na hlavu mu položili rozžeravenú korunu a žezlo. Chceli tak zosmiešniť jeho ambíciu stať sa kráľom. Kým Juraj na tróne trpel šialenou bolesťou, do sály doviedli jeho deviatich najvernejších spolubojovníkov, ktorých predtým nechali vyhladovať.
Na čele sprievodu bol Jurajov brat Gergely, ktorý bol pred jeho zrakom rozsekaný na tri časti, a to aj napriek tomu, že Dóža na rozžeravenom tróne prosil, aby bol jeho život ušetrený. Medzitým kati zapichli do Juraja horúce kliešte.
Zvyšní rebeli dostali príkaz, aby zubami zahryzli do jeho tela na miestach, kde boli kliešte a mäso prehltli. Traja alebo štyria odmietli, takže ich pred zrakmi ostatných rozrezali na kusy. Ostatní nemali na výber a podriadili sa. Juraj Dóža ešte stále žil.
Zomrel na následky nepredstaviteľného utrpenia na rozžeravenom tróne ako „roľnícky kráľ“. Povstalci, ktorí zjedli jeho mäso, boli nakoniec prepustení bez ďalších trestov. Tak sa skončilo najväčšie uhorské roľnícke povstanie.
