Tento problém sa sám nevyrieši. V absolútnej sociálnej izolácii sa nachádza množstvo ľudí, mnohí z nich sú pri tom v strednom veku. Každým rokom ich takto zomiera na tisíce. Ich telá potom niekoľko dní až týždňov zostávajú nehybne ležať a rozkladať sa zamknuté v byte, v ktorom sa nachádzali.
S týmto fenoménom, ktorému dali úrady názov godoksa, krajina bojuje už roky. Populácia Južnej Kórey veľmi rýchlo starne a hrozí jej spoločenský kolaps. Zákony za godoksu označujú takú smrť, pri ktorej niekto, kto žije sám, je odrezaný od rodiny alebo príbuzných, a umiera v dôsledku samovraždy alebo choroby. Pričom jeho telo sa nájde až po istom čase.
Nápor úmrtí sa zvyšuje
V poslednej čase sa na tento problém upriamila pozornosť celej krajiny vzhľadom k závažnosti, ktorá je o to neprehliadnuteľnejšia, nakoľko sa počet úmrtí opäť navýšil. Za touto krízou môže stáť hneď niekoľko faktorov, ako demografická kríza, rozdiely v sociálnom zabezpečení, chudoba a sociálna izolácia. Po covid pandémii sa najmä posledné z vymenovaného najviac prehĺbilo.
Čo sa údajov týka, oproti roku 2017 počet úmrtí vzrástol o 2 412 ľudí a vyšplhal sa na číslo 3 378, uvádza sa na stránke kórejského ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí. Táto štatistika sa vykonáva každý 5 rokov. Ide o vládne nariadenie v rámci programu politiky na predchádzanie úmrtiam z osamelosti.
Muži v hľadáčiku osamelosti
Tieto úmrtia sa síce týkajú všetkých vrstiev obyvateľstva, no najzraniteľnejšou sú práve muži stredného a staršieho veku. V číslach je osamelých mužov o 5,3-krát viac než žien. Najvýraznejšou vekovou skupinou sú ľudia od 50 do 60 rokov, tí predstavujú 60 percent úmrtí.
Fenomén, ktorý zachvátil krajinu, je už roky predmetom výskumu. „V rámci prípravy na prestarnutú spoločnosť je potrebné aktívne reagovať na osamelé úmrtia,“ uviedol juhokórejský legislatívny výskumný orgán v tlačovej správe zo začiatku tohto roka, píše sa na Yahoo, a dodal, že prioritou vlády je „rýchlo identifikovať prípady sociálnej izolácie.“
Populácia starne
Aj spolu s Čínou a Japonskom patrí Južná Kórea ku krajinám, ktoré čelia demografickému poklesu - dôvodom je, že ľudia tam majú deti neskôr než ich rodičia. Pôrodnosť v Kórei klesá už od roku 2015. Výskumníkom sa však aj podarilo identifikovať možné dôvody, ktoré za tým stoja. Za najhlavnejší považujú náročnú pracovnú kultúru, ale aj rastúce životné náklady či stagnujúce mzdy.
S menším počtom detí sa zmenšuje aj pracovná sila, čo zas ohrozuje staršie generácie a vystavuje ich riziku, že budú mať obmedzenú zdravotnú starostlivosť. Tá je však pre mnoho starých už teraz nedostupnou a milióny Kórejčanov na penzii sa radšej stará o seba samých.
Až 43 percent Kórejčanov vo veku nad 65 rokov je pod hranicou chudoby, uvádza prieskum z roku 2016 od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Životy ľudí v Kórei sa rýchlo menia k horšiemu po tom, čo už obyvatelia nie sú schopní pracovať. Toto označuje jeden z vedúcich pracovníkov výskumu Soulského sociálneho centra za najväčšiu z príčin.
