Ešte v roku 1950 žila v mestách iba tretina svetovej populácie, v roku 2015 už to bola polovica a za ďalší štvrťstoročie oddnes to bude 66 percent obyvateľov našej krásnej planéty Zeme, píše portál iDnes.
Dôvody sú rovnaké ako v socialistickej Prahe. Pracovná sila sa z poľnohospodárstva presunula do priemyslu a neskôr do služieb. Okrem zvýšeného komfortu v podobe vodovodu a kanalizácie lákala a láka rodiny na opustenie rodnej pôdy v prospech veľkej aglomerácie aj možnosť vzdelania pre ich potomkov.
Od Ríma po Dillí
Egyptský Memfis s 35-tisíc obyvateľmi 2 500 rokov pred Kristom, potom Alexandria s desaťnásobkom storočia pred začiatkom letopočtu. Najväčšie mestá svojej doby. Následne sa zrodil Rím. Prvá a na pol tisícročia posledná miliónová metropola.
V roku 1800 vládol rebríčku stovky najväčších miest Londýn (1,1 milióna), patril do nej ešte Turín so 66-tisícmi obyvateľov. Na TOP 10 stačilo 400-tisíc. V roku 1900 ich bolo 69 zo 100 v Európe a Severnej Amerike. Na štarte nového milénia už do rovnakého rebríčka dodala 58 zástupcov Ázia.
„V budúcom štvrťstoročí môžeme očakávať cez dve miliardy ľudí, ktorí sa presunú do veľkých mestských aglomerácií. Len v Indii to bude cez 400 miliónov,” píše sa vo výročnej správe OSN.
Práve Dillí zrejme nikto nezastaví v ceste na vrchol rebríčka, v roku 2050 mu odhady prisudzujú až 60 miliónov obyvateľov! Žiadny urbanista nedokáže vtlačiť tak dynamicky rastúcej populačnej krivke pravidlá zástavby.
„Choďte, budujte. Potom riešte problémy, ktoré sa objavia. Takto to tu funguje,” popisoval architekt Krishna Menon pre americký denník NY Times indickú situáciu. „Nikto dopredu nerieši dopravnú obslužnosť, mieru znečistenia. Nikto nestihne kontrolovať, kto má povolenie stavať a kto nie.”
V centrálnej časti mesta dosahuje hustota zaľudnenia 23-tisíc ľudí na kilometer štvorcový, v Prahe to je na porovnanie približne 2 600 obyvateľov na kilometer štvorcový a v rekordnej filipínskej Manile až 43-tisíc ľudí na kilometer štvorcový.
Ambiciózna Astana
Aj to je zásadná výzva, udržať životnú úroveň nad hranicou chudoby a budovať dôstojné štvrte namiesto vylúčených lokalít, či už sa im hovorí getá, slumy, alebo favely. Okrem bytov sú potrebné vodovody, kanalizácia, cesty.
Než rozvíjať existujúce, niekedy je preto jednoduchšie postaviť si mesto úplne nové. Budujú ich Číňania, arabskí šejkovia. Vyrástlo aj na nekonečných prériách Kazachstanu, bolo pomenované Astana, teda Hlavné mesto a jeho návšteva je v mnohom fascinujúca.
Najväčší životný projekt vládcu Nursultana Nazarbajeva realizovali poprední svetoví architekti Kišó Kurokawa alebo Norman Foster. Ani v Tokiu, ani v Londýne by pre svoje bulváre a honosné budovy nikdy nedostali toľko priestoru.
Populácia niekdajšej ruskej vojenskej základne vzrástla od roku 1997 z 287-tisíc obyvateľov na dnešných 1,5 milióna. To všetko v mieste, kde je v zime –35 stupňov Celzia a v lete naopak +35 stupňov. Problém ďalšieho rozvoja? Kvôli nestabilnému piesčitému podložiu zatiaľ nemožno postaviť pôvodne plánované metro.
Poďme si predstaviť aktuálne najväčšie mestá sveta v rebríčku BBC.
Tokio (Japonsko) - 37,5 milióna obyvateľov
Pod dohľadom nádhernej ikonickej sopky Fudži (3 776 metrov nad morom) a v jarných mesiacoch s parkami prefarbenými prekrásnymi sakurami žije v japonskej metropole štyrikrát viac ľudí ako v americkom New Yorku.
Žije? Občas skôr prežíva, najmenšie obytné kapsule majú iba deväť metrov štvorcových a ich obyvatelia si ich kupujú v túžbe zostať v blízkosti svojej práce. Nemožnosť nekonečnej expanzie mesta pomáhajú riešiť aj vlaky šinkanzen, ktoré sú schopné rýchlo voziť pracovnú silu aj zo vzdialenejších kútov krajiny vychádzajúceho slnka.
Dillí (India) - 29,3 milióna obyvateľov
Existuje už dvetisíc rokov, čo popri bohatej histórii znamená aj bohatú paletu problémov. Ťažko sa prerába súčasná zástavba, ťažko sa v nej stavia nová dopravná infraštruktúra a udržuje prijateľná kvalita ovzdušia. India už v roku 2023 predbehla Čínu v rebríčku najľudnatejších krajín sveta, blíži sa miliarde a pol obyvateľov as tým rastú aj jej mestá.
Popri Dillí je to aj Bombaj (20 miliónov obyvateľov), ktorej súčasťou už sa stal aj viac ako miliónový umelo vytvorený satelit pomenovaný Nový Bombaj.
Šanghaj (Čína) - 26,3 milióna obyvateľov
Bývala to malá rybárska dedinka pri ústí rieky Jang-c‘-ťiang, sužovaná častými záplavami. Dnes je to centrum čínskej ekonomiky. Miesto, kde bola založená komunistická strana a jeden z najvýznamnejších prístavov sveta. A jej rieka je skrotená gigantickou priehradou Tri rokliny.
Zveziete sa tu najrýchlejším vlakom Maglev (až 430 km/h), môžete navštíviť Šanghajskú vežu, tretiu najvyššiu budovu sveta (632 metrov), a využiť služby najdlhšej siete metra (cez 800 kilometrov a 409 staníc). Zároveň tu neexistuje historické centrum, všetku pozornosť strhávajú mrakodrapové hniezda.
Sao Paulo (Brazília) - 21,8 milióna obyvateľov
Extrémne bohatstvo sa v najväčšom meste Latinskej Ameriky a celej južnej pologule mieša s extrémnou chudobou. Z mrakodrapov v bankovej štvrti pozeráte do favel, z favel vzhliadate k mrakodrapom. Pôvodne bolo v 16. storočí základňou pre šírenie kresťanstva medzi pôvodným obyvateľstvom, meno má podľa svätého Pavla z Tarzu.
Hlavný rozmach prišiel vďaka obchodu s kávou, zrazu sa stalo domovom obchodníkov z celého sveta. Aj dnes tu sú štvrte, ktoré nepatria Brazílčanom. Ovládajú ich Japonci, Taliani, početné zastúpenie majú aj Židia.
Ciudad de México (Mexiko) - 21,6 milióna obyvateľov
V roku 1900 žilo na náhornej plošine 2 240 metrov nad morom iba pol milióna ľudí. O sedem desiatok rokov neskôr to bolo deväť miliónov. Ak by sa dnes mesto osamostatnilo, bude piatou najväčšou ekonomikou Južnej Ameriky.
V roku 1968 sa tu konali olympijské hry, na ktorých získala štyri zlaté medaily legendárna gymnastka Věra Čáslavská a sklonenou hlavou pri sovietskej hymne celému svetu demonštrovala zármutok okupovaného Československa.
Káhira (Egypt) - 20,4 milióna obyvateľov
Lámali tu kamene pre slávne pyramídy, po stáročia sa na tunajších brehoch Nílu formovali dejiny ľudstva, stretávali náboženstvá. Ostatne stála tu aj pevnosť menom Babylon. Aj preto sa Káhire hovorí Umm ad-Dun ja, matka sveta.
Klenotom medzi všetkými historickými odkazmi je Egyptské múzeum. Práve v ňom sa v päťdesiatich rôznych miestnostiach vystavuje odkaz slávnej civilizácie vrátane zlatých sarkofágov a ikonickej masky vládcu Tutanchamóna.
Dháka (Bangladéš) - 20,2 milióna obyvateľov
Farebné festivaly, nádherne zdobené rikše zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO, poloha v delte mocnej rieky Gangy. Centrum bangladéšskej kultúry bývalo pre svoje záhrady a honosné paláce na prelome 17. a 18. storočia nazývané Benátkami východu.
Napriek všetkej kultúrnej kráse je Dháka jedným z najviac znečistených miest sveta, podľa štúdie univerzity v Chicagu škodlivé častice znižujú priemerný vek dožitia tamojších obyvateľov o 6,8 roka. Čo je viac ako trikrát v porovnaní napríklad s fajčením.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
