Vymocem sa z postele, oblečiem sa a paplón aj s perinami natlačím do perináka. Rýchlo vybehnem z izby, umyjem sa, zhltnem raňajky, ktoré ma čakajú na stole a spoločne s otcom vychádzame z bytu. Vonku je jeden z tých teplejších dní, po ceste dole ulicou stretávame masu ľudí, ktorá sa valí do mesta.
Prechádzame okolo krčmy, o takomto čase ešte zíva prázdnotou, a popod gigantický železničný most. Spoločnosť nám robí potok tečúci rovnakým smerom, ktorým kráčame. Pred nami sa objavuje trojica budov, do ktorej sa schádzajú deti z celého okolia.
V tom momente sa preberám a oči otváram do čierno-čiernej temnoty. Krčma ani škôlka už dávno nestojí a ja mám o 23 rokov viac. Ak správne počítam, v absolútnej tme bez komunikácie s okolitým svetom som už celé tri dni. A moje sny prelínajúce sa so spomienkami sú čoraz silnejšie...
Najväčšia výzva
Ak patríš k pravidelným sledovateľom nášho webu, tak už veľmi dobre vieš, že v priebehu posledných mesiacov som si vyskúšal mesiac žiť podľa rád greenfluencerov, počas ktorého som sa dokonca presťahoval či mesiac chodiť za každých okolností výlučne iba po schodoch.
Okrem toho som vymenil svoj smartfón za hlúpy telefón a v priebehu minulého roka som otestoval aj život z minimálnej mzdy. Aby toho nebolo málo, naposledy som si mesiac vyskúšal prestravovať sa z 15 eur na týždeň.
Tentokrát však predo mnou bola zrejme najbizarnejšia výzva, na ktorú som v rámci Brainee kývol. Na týždeň som sa totiž nechal zatvoriť do absolútnej tmy. Bez telefónu, cigariet či komunikácie s vonkajším svetom. V čiernočiernej tme len ja a moje myšlienky.
(Ne)príprava
Terapia tmou pritom nie je žiadny nový výmysel. Jej história sa tiahne až do Tibetu, kde takto mnísi dlhé týždne meditovali v jaskyniach. Dnes ich ľudia využívajú nielen na oddych, ale aj na vysporiadanie sa so svojimi vnútornými démonmi. V podstate na čokoľvek, čo si len vieš predstaviť, respektíve čo ťa trápi.
Úprimne, netušil som, ako sa na takýto zážitok pripraviť. Ponuka pobytov na terapiu tmou je na Slovensku prekvapivo široká, takže bolo z čoho vyberať. Našiel som miesto, spojil sa s človekom, ktorý ho má na starosti, dohodol termín a už nebolo cesty späť.
Ako sa blížil termín terapie, mal som čoraz väčšie stresy. Ako zvládnem týždeň bez fajčenia, keď (a teraz mami prosím ťa nečítaj) bežne vyfajčím aj viac ako krabičku denne? Vydržím odlúčenie od mojej manželky, s ktorou sa rozprávam nepretržite už od roku 2018? A koniec koncov, ako vlastne budem fungovať v totálnej tme sedem dní?
Niekoľko dní pred príchodom som požiadal o konkrétnejšie informácie a tipy na to, ako sa vlastne pripraviť na to, čo ma čaká. Okrem toho, že sa nemám stresovať a prísť bez myšlienok na prácu, som sa mal počas prípravy na tmu pri stravovaní zamerať na ovocie a zeleninu a zároveň sa otužovať. Hovorím si - oukej, „zrejme tam nie je teplá voda”.
Vitaj v tme
Stravu som mal dostávať raz denne, aj keď si vraj množstvo ľudí počas pobytu v tme vyberie pôst. Pokiaľ si niekedy videl, ako vyzerám, asi ti bolo hneď jasné, že takéto niečo sa mi zdalo nepredstaviteľné. Aj preto som si zabalil pár balíkov orieškov, ktoré mali slúžiť ako posledná záchrana.
V deň začiatku pobytu som sa snažil čo najviac upokojiť tonu myšlienok, z ktorej som mal hlavu ťažšiu ako kedykoľvek predtým. Pri kráčaní do mierneho kopca zahasím cigaretu. Postupne sa ku mne približujú dva domčeky. Viem, že jeden z nich sa na sedem dní stane mojim novým domovom.
Víta ma môj sprievodca - človek, ktorý mi každý deň prinesie jedlo a zároveň bude sledovať, či som v poriadku. Zamierime k vzdialenejšiemu domčeku. Je novší, o niečo väčší a pred vstupom má veľkú zimnú záhradu. Otvára dvere, rozsvecuje baterku a ja robím to isté na svojom mobile. Začíname s rýchlou exkurziou.
Pri vchode je sprchový kút, vedľa neho umývadlo a suchý záchod, ku ktorému dostávam inštrukcie na zasypávanie lístím, „aby sa vyvážil pomer dusíka (môjho biologického odpadu) s uhlíkom. Malo by to byť jedna ku trom, aby sa naštartoval kompostovací proces, druhá vec je zápach. Aspoň niečo tu po mne očividne navždy zostane.”
Okrem toho mám v izbe posteľ z paliet, niekoľko hudobných nástrojov, hrazdu na cvičenie, tulivak, nočný stolík či podložku na cvičenie jogy. Na parapete dokonale zatemneného okna je miska s ovocím, notes a niekoľko pier.
Posledná cigareta
Očividne na mne bolo vidieť nervozitu, a tak sa ma môj sprievodca snažil aspoň trochu upokojiť. „Ja sám som tu bol už desiatky krát,” hovorí mi. „Tma ti dáva priestor, ktorý inak v živote nemáš. V tme nemusíš nič a môžeš všetko. Skrotíš myšlienky a dostaneš plátno, na ktoré môžeš nekonečne maľovať.”
Pomaly odchádza a hovorí mi, že si mám vybaliť, zvyknúť si na priestor a potom vypnúť mobil. Hovorím mu, že si chcem dať rituálne poslednú cigaretu a potom prestať. „Ak chceš prestať, tak si už nezapáľ, už to ber tak, že si si poslednú dal,” odpovie mi a zatvára za mnou dvere.
Na rýchlo sa snažím dať všetkému správne miesto tak, aby som v tme nezakopol. Počítam, koľko krokov je to na záchod, koľko do chodbičky, koľko v veciam. Manželke píšem poslednú SMS-ku a dúfam, že ju skrz slabý signál dostane. Zhlboka sa nadýchnem, vypínam mobil a ocitám sa v čierno-čiernej tme.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.
