Korupčné kauzy tu boli, sú a zrejme aj budú. Vidina peňazí na úkor zlého využívania verejných peňazí a bankrotu obyčajných peňazí je pre mnohých stále najsilnejšia. Žiadna zo slovenských korupčných káuz sa však ani zďaleka nechytá na bankrot francúzskej spoločnosti Panama Canal Company v roku 1889, ktorý bol najväčším finančným škandálom 19. storočia.
Spôsobil finančný krach tisícok investorov a samotný bankrot viedol k stratám vo výške 1,8 miliardy zlatých frankov, čo by dnes predstavovalo približne 11,2 miliardy eur. Vo výsledku prišlo približne 800-tisíc Francúzov o všetky svoje investície.
Megalomanská stavba
Ferdinand de Lesseps je meno, ktoré ti pravdepodobne nič nehovorí. Išlo o francúzskeho developera, ktorý bol v minulosti poverený projektovaním a dohľadom nad výstavbou Suezského prieplavu. Aj keď vedel absolútne minimum o financiách a ekonomike, poverili ho aj výstavbou prieplavu v Paname, ktorý mal zopakovať úspech Suezu.
To, kde de Lesseps zlyhával, vyvažoval skvelou propagáciou a schopnosťou získavať peniaze na projekt od súkromných osôb. Ako pripomína portál Britannica, jeho vyvážená dôvera v nadšenie pre projekt, ako aj zarytá viera v zázrak technológie prilákali mnohých akcionárov.
Veľké investície
Bežní francúzski občania vo veľkom investovali, pretože verejné pôžičky boli podporované francúzskou vládou. Vo všeobecnosti to bolo považované za bezpečnú investíciu, ktorá sa považovala za istý druh patriotickej verejnej služby.
Práce na kanáli sa rozbehli začiatkom roka 1881 a už od začiatku bolo jasné, že nič nepôjde podľa plánu. De Lesseps bol síce pripravený na stavbu diela, nie však na drsné prírodné podmienky. Práca bola znepríjemňovaná chorobami, ako sú malária a žltá zimnica, ktorú prenášali komáre. Ďalším problémami boli aj rieka Chagres a v období dažďov veľké zosuvy pôdy.
Do konca roku 1888 bolo premiestnených 50 miliónov kubických metrov zeme, čo stálo životy 20-tisíc mužov, z toho 19-tisíc černochov. Napriek veľkému množstvu obetí bolo vykopaných len 11 zo 45 míľ, ktoré bolo treba prekonať. Minulo sa takmer 300 miliónov a zrazu došli peniaze.
Bez peňazí
4. februára 1889 bolo nariadené zrušenie spoločnosti. Práce v tom čase už boli zastavené a súdom poverený likvidátor zariadil údržbu existujúcich budov a strojov. Vlhké a teplé prostredie však v nasledujúcich rokoch spôsobilo veľké škody. Medzitým však francúzska vláda likvidáciu neustále odďaľovala a tvrdila, že ponuky na prevzatie americkými spoločnosťami sú nedostatočné.
Akcie Panama Canal Company sa cez noc stali takmer úplne bezcennými a ľudia zúrili. Projekt bol vyhodnotený ako fatálne zlyhanie a francúzska vláda nakoniec spustila vyšetrovanie v mene investorov. V roku 1892 sa začali odkrývať monštruózne rozmery celého bankrotu.
Približne 800-tisíc Francúzov, vrátane 15-tisíc slobodných žien, prišlo o svoje investície do akcií, dlhopisov a zakladajúcich akcií spoločnosti v sume približne 1,8 miliardy zlatých frankov. Z deviatich emisií akcií Panama Canal Company získala 1,2 miliardy zlatých frankov, z ktorých 960 miliónov bolo investovaných v Paname, pričom veľkú sumu si uchovali finančníci a politici.
Odhalenie podvodov
Postupne sa na svetlo sveta začali dostávať informácie o korupčných podvodoch. V nasledujúcich rokoch bolo množstvo ministrov obvinených francúzskymi nacionalistami z brania úplatkov od de Lessepsa za povolenie emisie akcií, čo viedlo ku korupčnému procesu proti Lessepsovi a jeho synovi Charlesovi.
Medzitým bolo až 510 poslancov parlamentu, vrátane šiestich ministrov, obvinených z prijímania úplatkov od spoločnosti, aby skryli finančnú situáciu spoločnosti pred verejnosťou. Lesseps, jeho syn Charles, členovia vedenia, ako aj inžinier Gustave Eiffel (autor Eiffelovej veže), boli najskôr odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody, no neskôr boli zrušené.
Zistilo sa, že do korupcie bolo zapojených stoštyri zákonodarcov a Jean Jaurès bol poverený francúzskym parlamentom, aby v tejto veci vykonal vyšetrovanie, ktoré bolo ukončené v roku 1893. Obžalovaní boli nakoniec oslobodení.
Rozvoj antisemitizmu
V skutočnosti de Lesseps nemohol osobne dohliadať na veľkú časť práce kvôli svojmu veku. Aj preto sa projekt dostal do rúk podvodníkov. Verejnosť bola nahnevaná, že samotný dôvod ich dôvery v túto investíciu, vládna podpora pôžičiek, bola namiesto toho kľúčovým faktorom v samotnom škandále.
Celá aféra okrem zničených rodinných rozpočtov neslávne prispela k rozvoju francúzskeho antisemitizmu. Do kauzy totiž boli zapojení dvaja Židia nemeckého pôvodu, Jacques Reinach a Cornelius Herz. Neboli pritom ani medzi podplatenými členmi parlamentu ani v predstavenstve spoločnosti, no mali na starosti rozdeľovanie úplatkových peňazí. Reinach nakoniec dokonca spáchal samovraždu.
Celý projekt nakoniec dokončili v rokoch 1901 až 1914 Američania. Do konca roku 1995 bol dokonca samotný prieplav a šesťmíľový (necelých desať kilometrov) pás územia na oboch jeho brehoch výsostným územím Spojených štátov. Dnes už patrí Paname.
