Pri doteraz najväčšom raketovom útoku zo strany Ruska mali vypáliť na dôležité energetické ciele Ukrajiny okolo sto rakiet. Niektoré rakety pravdepodobne dopadli aj na poľské územie. Pôvod rakiet však nie je potvrdený, spomína sa už aj o ukrajinských raketách, ktorými chceli tie ruské zneškodniť. Napriek tomu sa však už skloňuje Washingtonská zmluva a a jej články. Pozrime si preto bližšie, akým spôsobom môžme ako člen NATO Poľsku pri potencionálnom útoku pomôcť.
Útok na jedného je útokom na všetky
Zmluva medzi členskými štátmi NATO vyslovene obsahuje ustanovenie, že „ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým.“ Zmluva tiež zaväzuje všetkých členov aliancie povinne poskytnúť napadnutej krajine alebo krajinám pomoc „s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti.“ Zmluva neupravuje konkrétnu formu pomoci, to necháva na členských štátoch. Spomína však pomoc vo forme použitia ozbrojenej sily.
Článok päť bol v histórii organizácie použitý iba raz a to Spojenými štátmi po útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku 11. septembra 2001, po ktorom nasledovala vojna proti terorizmu v Afganistane a Iraku uvádza iDnes.cz
Konzultácie a pojem napadnutie
K piatemu článku zmluvy o NATO sa viažu aj články štyri a šesť. Prvý menovaný špecifikuje, že zmluvné štáty spolu budú konzultovať situáciu, ak si ktorýkoľvek člen bude pripadať ohrozený v oblasti územnej celistvosti, politickej nezávislosti alebo bezpečnosti ktorejkoľvek zmluvnej strany.
Článok šesť potom špecifikuje, čo sa považuje ozbrojený útok. Ide o napadnutie územia členských štátov v Európe vrátane Turecka, ďalej severoamerického kontinentu a tiež všetky ostrovy podliehajúce jurisdikcii členských štátov a ktoré ležia severne od obratníka Raka. Útokom sa rozumie aj napadnutie vojenských jednotiek, lodí alebo lietadiel členských štátov, ktoré „sa nachádzajú na alebo nad ich územím alebo na akúkoľvek oblasť v Európe, kde boli rozmiestnené vojská akejkoľvek zmluvnej strany po dátume, keď Severoatlantická zmluva nadobudla platnosť“.
Poľsku pomáha aj členstvo v EÚ
Washingtonská zmluva nie je jediná, ktorá Poľsko v prípade napadnutia chráni. Podobné ustanovenie má aj Zmluva o Európskej únii. Tá vo svojom článku 42, odseku 7 stanovuje, že „ak sa členský štát stane na svojom území cieľom ozbrojeného napadnutia, poskytnú mu ostatné členské štáty pomoc a podporu všetkými prostriedkami, ktoré sú v ich moci.“
EÚ tiež pamätá jedno použitie tohto článku takzvaných Zakladacích zmlúv. O jeho aktiváciu požiadal v roku 2015 vtedajší francúzsky prezident François Hollande po teroristických útokoch v Paríži.
Rozdiel medzi ochranu NATO a EÚ
Bezpečnostný expert Zdeněk Petráš z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdií upozornil na rozdiely medzi ochranou v zmluve o NATO a EÚ. Rozdiel je podľa neho v pojmoch. Zatiaľ čo zmluva o NATO hovorí o ozbrojenom útoku (v anglickom origináli armed attack), európska zmluva obsahuje formuláciu ozbrojené napadnutie (anglicky armed aggression).
„V určitej situácii môže napríklad dôjsť k blokáde námorného prístavu s využitím vojnových lodí. Tento akt je považovaný za ozbrojené napadnutie, nie však za ozbrojený útok. Pojem ozbrojené napadnutie je významovo oveľa širší ako ozbrojený útok,“ vysvetlil.
Druhým rozdielom je akčný rádius, v ktorom má EÚ a NATO operovať. Článok päť Washingtonské zmluvy podľa Petráša vymedzuje prípadné nasadenie ozbrojených síl na euroatlantickú geografickú oblasť, teda Európu, Severnú Ameriku, prípadne ďalšie zemepisné oblasti, pre ktoré je limitujúcou geografickou hranicou obratník Raka. „Naproti tomu EÚ zahŕňa do sféry záujmu aj územie patriace členským krajinám kdekoľvek vo svete,“ uviedol Petráš
Tretí rozdiel v rozsahu platnosti oboch zmlúv vidí Petráš v prostriedkoch, ktoré sa majú v prípade aktivácie jednotlivých článkov použiť. Článok 5 Washingtonskej zmluvy stanovuje, že členská krajina pri uplatňovaní práva na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, uznanej článkom 51 Charty OSN, pomôže napadnutej zmluvnej strane alebo stranám tým, že bezodkladne podnikne sama alebo v súčinnosti s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú. „Text tohto článku teda dáva členským krajinám možnosť rozhodnúť sa, akým spôsobom sa budú na pomoci podieľať,“ uviedol Petráš.
Kľúčový význam v texte tohto článku má podľa neho formulácia „akciu, akú bude považovať za nutnú“ (v anglickom origináli „such action as it deems necessary“). Táto formulácia dáva členským štátom NATO podľa neho veľký priestor na rozhodnutie, aký typ akcie je vhodný a primeraný. Naproti tomu Lisabonská zmluva podľa experta stanovuje členským štátom EÚ povinnosť poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
