Hoci sú škody na životnom prostredí evidentné, ich rozsah je ťažké merať. Znečistenie spôsobené vojenskými aktivitami zostáva neohlásené, v dôsledku zničených monitorovacích systémov. Od prvých dní vojny vláda napriek tomu spustila niekoľko nástrojov na dokumentáciu environmentálnych škôd. To zahŕňa portál s údajmi o vplyve vojny na životné prostredie, „EcoZagroza“. Okrem toho bojuje za prírodu aj Štátna inšpekcia životného prostredia, ktorá zaznamenala vyše 250 prípadov trestných činov proti životnému prostrediu a vyše 1200 prípadov poškodzovania životného prostredia agresiou.
Chránené územia neexistujú
Osem prírodných rezervácií a desať národných parkov zostáva obsadených a biotopy mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov sa nachádzajú v zóne aktívnych bojov, ktoré ohrozuje ich existenciu. Pred vojnou bolo možné v Národnom prírodnom parku Shatsk na jeseň pozorovať stovky vtákov. Teraz tam však nie sú žiadne, pretože Bielorusko vykonáva vojenské cvičenia a neustále počuť výbuchy rakiet a granátov.
Ukrajinské úrady odhadujú, že v dôsledku vojenských aktivít Ruska bolo zasiahnutých 900 chránených prírodných oblastí Ukrajiny a odhaduje sa, že 1,2 milióna hektárov, čiže asi 30 percent všetkých chránených oblastí Ukrajiny, trpí následkami vojny. Podľa najnovšej správy ukrajinského Ministerstva životného prostredia bolo vyše 60 000 tisíc hektárov lesov zničených požiarmi z ostreľovania. Tie ktoré ešte nehoria každú chvíľu môžu začať, pretože sú posiate zničenými alebo opustenými vojenskými vozidlami a nastraženými bombami.
Vedcov znepokojujú okrem lesov hlavne stepné pastviny, ktoré kedysi tvorili väčšinu južnej a východnej Ukrajiny. Dnes tvoria len tri percentá percentá celkovej rozlohy. Väčšina zvyšku bola oraná, čím sa predinvázna Ukrajina stala jedným z najväčších svetových vývozcov obilia. Tento vývoj znamenal, že mnohé rastlinné druhy pôvodné v stepiach boli ohrozené už pred vojnou. Teraz botanici z UNCG uvideli 20 stepných druhov, o ktorých sa domnievajú, že môžu kvôli nepokojom úplne zmiznúť. Hovorí sa, že väčšina z nich sa nachádza len na čiernomorskom polostrove Krym. Rastú tu približne 44 druhov rastlín, ktoré sa nenachádzajú nikde inde na Zemi.
Prvý námestník ministra ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ukrajiny Ruslan Grechanyk v rozhovore pre The Voice of Ukraine poznamenal, že v súčasnosti je zničených 16 lokalít s mokraďami s rozlohou takmer 600 000 hektárov . Vďaka svojej jedinečnej biodiverzite majú tieto mokrade štatút medzinárodného významu.
Jadrové elektrárne ako časovaná bomba
Na Ukrajine je najväčšia jadrová elektráreň v Európe so šiestimi reaktormi. Od začiatku marca je Záporožská elektráreň pod kontrolou ruskej armády, ale naďalej ju prevádzkuje jej ukrajinský štáb. Nachádza sa v blízkosti frontovej línie na území, ktoré podľa prezidenta Putina anektovalo Rusko. Počas konfliktu bola poškodená ostreľovaním a všetkých šesť reaktorov bolo odstavených.
Síce sú tieto reaktory bezpečnejšieho dizajnu ako notoricky známe černobyľské s pancierovým plášťom. Mark Wenman, odborník na jadrové palivá z Imperial College London, hovorí, že „pravdepodobnosť vážneho uvoľnenia jadra je teda malá“. Väčšiu obavu však môže vyvolávať stav vyhoreného paliva reaktora, ktoré sa nachádza v chladiacich nádržiach. „Buď priamy zásah alebo strata energie na chladenie by mohli spôsobiť veľké uvoľnenie rádioaktívnej vody,“ hovorí Ross Pell z Centra pre vedu a bezpečnostné štúdie, Kings College London.
V prvých dňoch invázie ruské sily obsadili aj jadrovú lokalitu v Černobyle, v ktorej sa nachádzajú pozostatky reaktora, ktorý tam v roku 1986 zhorel počas známej jadrovej havárie. Keď o päť týždňov neskôr ruskí vojaci odišli, vyplienili hasičské autá, počítače a zariadenia na monitorovanie radiácie, pričom míny a muníciu nechali rozmiestnené po zakázanej zóne.
Od roku 1986 sa prírode v zakázanej zóne darilo dobre. Šírili sa tu stromy a množila divoká zver. V roku 2016 vláda väčšiu časť vyhlásila za trvalú biosférickú rezerváciu. Ale veci teraz vyzerajú inak. Organizácia Greenpeace uviedla, že zistila zvýšenú úroveň radiácie na niektorých miestach zakázanej zóny, kde ruskí vojaci vykopali zákopy. „Väčšina zakázanej zóny bola poškodená inváziou a môže byť kontaminovaná nevybuchnutou muníciou a mínami,“ povedal Oleksandr Galuščenko, riaditeľ biosférickej rezervácie. Väčšie cicavce, ktoré sa neustále pohybujú v rezervácii ako vlky, jelene, medvede hnedé, rysy, losy a nedávno presťahované bizóny, sú podľa neho mimoriadne ohrozené. Ak by nedajbože nastal v areáli elektrárne požiar, malo by to oveľa väčší dosah ako len na zakázanú zónu. Vietor by totiž rádioaktívne izotopy v dyme mohol poslať priamo smerom na Kyjev.
Aj odstavené priemyselné továrne sú riziko
Mnohé priemyselné závody sú poškodené alebo opustené, stroskotané čističky vyvierajú svoj obsah do riek, poškodené potrubia zapĺňajú mokrade ropou a toxický vojenský šrot sa šíri po krajine. „Naprieč Donbasom sú rieky znečistené, ale nikto zo štátu nemôže vstúpiť na okupované územia alebo tam, kde prebiehajú nepriateľské akcie. Nikto nerobil žiadny výskum a pravdepodobne ani mnoho rokov nebude,“ hovorí Oleksiy, člen Ukrajinskej skupiny na ochranu prírody (UNCG)
Mnohí sa tiež obávajú dlhodobého toxického dedičstva obrej oceliarne Azovstal v Mariupole, ktorá bola dlhé týždne bombardovaná, kým v máji podľahla Rusom. Ruské bombardovanie mohlo do Azovského mora uvoľniť desaťtisíce ton sírovodíka s neznámymi ekologickými následkami. V Doneckej oblasti inšpektori životného prostredia vyčíslili škody na životnom prostredí na takmer milión eur v dôsledku znečistenia pôdy, ktoré spôsobilo ruské ostreľovanie štyroch energetických spoločností.
Podľa Reuters.com bola v dôsledku ruských raketových útokov z 18. októbra poškodená jedna z kyjevských tepelných elektrární. V dôsledku toho bolo takmer 2 500 metrov štvorcových jeho územia zanesených odpadom z deštrukcie. Výška škôd na životnom prostredí je v tomto prípade vo výške takmer dvoch miliónov eur.
Za osem mesiacov totálnej vojny sa škody na životnom prostredí Ukrajiny spôsobené agresiou Ruskej federácie odhadujú na viac ako 37 miliárd eur. Uviedol to námestník ministra ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ukrajiny Jevgenij Fedorenko
