„Niekedy sme museli priniesť na svet deti počas ostreľovania,“ povedal Dr. Ivan Tsyganok, vedúci centra. „Pôrod je proces, ktorý nemožno zastaviť.“
Centrum, približne 40 kilometrov od najbližšej frontovej línie, poskytuje pohľad na utrpenie, ktoré vojna spôsobuje tehotným ženám. Tsyganok sa obáva, že stres zo života pod ruským útokom viedol k prudkému nárastu predčasných pôrodov, čo je obava potvrdená v počiatočných údajoch z centra, zdieľaných s agentúrou Reuters.
Podľa predbežných informácií sa v roku 2021 približne dvanásť percent z viac ako 1 000 detí narodených v centre narodilo pred 37. týždňom tehotenstva. Táto miera, v porovnaní s celoukrajinským priemerom, ktorý je podľa WHO okolo deviatich percent, bola typická pre predchádzajúce roky. „Od invázie 24. februára bolo však 19 zo 115 detí narodených v nemocnici predčasne, čo je asi 16,5 percent,“ povedal. „Celkový počet pôrodov bol nízky, keďže veľa žien utieklo,“ dodal Tsyganok.
Druhé dieťa Katyi Buravtsovej, Illiusha, bolo medzi tými, ktorí sa narodili skôr, a to len v 28. týždni. „Nebyť centra, malo by nulovú šancu na prežitie,“ povedal Tsyganok. No vďaka inkubátoru a starostlivosti, ktorej sa mu na klinike dostalo, sa mu teraz darí. „Starali sme sa o neho 24 hodín denne,“ prezradil Tsyganok.
Lekári v novom centre neoficiálne poznamenali, že tlejúci konflikt, ktorý by v rokoch 2014 až 2022 zabil viac ako 14 000 ľudí, mal vplyv na tehotenstvá. V roku 2017 sa to rozhodla dokázať pôrodníčka a gynekologička Olesia Kushnarenko. Viedla výskum určený pre doktorandskú prácu o tom, ako vojnový stres u budúcich matiek ovplyvnil placentu. Jej štúdia sledovala 69 inak zdravých žien, ktoré žili v blízkosti bojov a počas tehotenstva mali vysokú úroveň stresu. U viac ako polovici žien sa zistilo, že má fetoplacentárnu dysfunkciu, tá nastáva vtedy, keď kyslík a živiny sa dostatočne nedostávajú do plodu povedala Kushnarenko. Teraz v Španielsku so svojimi dvoma deťmi predpovedá, že súčasný konflikt má ešte väčší vplyv na tehotenstvá. „Táto vojna je oveľa horšia ako predtým. Je veľmi nebezpečná pre celú Ukrajine," povedala.
Tsyganok hovorí, že vrecia s pieskom na oknách nezachránia kliniku a jej pacientov v prípade priameho zásahu, ako bol ten v nemocnici v Mariupole v marci. Podľa ukrajinských úradov a fotografií z tlače tam zomreli najmenej traja ľudia, keď ruská raketa zasiahla nemocnicu. Napriek tomu Ruské ministerstvo obrany poprelo, že by bombardovalo nemocnicu, a obvinilo Ukrajinu, že incident zinscenovala. Rusko popiera, že by sa zameralo na civilistov, ale mnoho ukrajinských miest a dedín zostalo v troskách práve po ruskom bombardovaní. Moskva tvrdí, že vedie „špeciálnu vojenskú operáciu“ na odzbrojenie Ukrajiny a obranu rusky hovoriacich ľudí pred prenasledovaním nacionalistami.
Keďže centrum Mariupol zmizlo a ďalšie v neďalekom Kramatorsku bolo zatvorené, zariadenie Pokrovsk teraz slúži zvyšnej populácii Ukrajinou kontrolovanej Doneckej oblasti, približne 340 000 ľuďom. Medzi tými, ktorí navštevovali centrum v Pokrovsku, bola aj 16 ročná Viktoriya Sokolovska, ktorá čakala dievčatko. „Streľba ovplyvňuje moju psychiku.“ povedala koncom minulého mesiaca v 36. týždni tehotenstva a snažila sa zo všetkých síl zachovať pokoj. Bála sa, že všetká nervozita prejde na dieťa.
