Rozhodnutie adoptovať si dieťa prišlo krátko po tom, ako si obaja manželia uvedomili, že mať spoločného potomka sa im zrejme prirodzenou cestou nepodarí.
Rozhodnutie
Adela v rozhovore v relácii Ide o nás prezradila, že rozhodovanie adoptovať si dieťa bolo pre nich veľmi prirodzené. Zdravotné problémy s tým súvisiace už dávnejšie priznal aj samotný Viktor a tak je podľa Adeliných slov viac než isté, že prirodzenou cestou zrejme dieťatko nesplodia. Vylúčili však aj cestu asistovanej reprodukcie, ktorú v dnešnej dobe využíva množstvo párov, ktorým nebolo dopriate splodiť dieťatko prirodzeným spôsobom.: „V tomto sme boli aj tak trošku racionálni a takí matematickí, že stále je na svete dosť detí, ktoré nemajú rodičov a na čo sem ešte ťahať ďalšie.“ Podľa jej slov ani jeden z nich nemal vnútornú túžbu stať sa čo najskôr rodičom. Možno aj pre to, že si samotné rodičovstvo, ani emócie s ním spojené nevedeli predstaviť.
Výber dieťatka
Adela o celej adopcii hovorí veľmi úprimne a sama priznala, že po podaní si žiadosti o adopciu vedela tak ona, ako aj jej partner, že si budú vyberať najmä srdcom a medzi všetkými stranami to musí sto percentne zafungovať a musia pocítiť, že je ten pravý človek, s ktorým chcú tvoriť rodinu. Boli si vedomí toho, že neúprimnosť najmä voči svojim pocitom by mohla mať negatívny dopad na všetkých a predovšetkým na dieťatko. „To dieťa sa má cítiť naozaj milované. My sme prišli na to prvé stretnutie a boli sme voči tým našim pocitom veľmi, veľmi pozorovační. Nechceli sme sa presviedčať, že wow, cítime to tam, aby sme nešli do nejakej ilúzie, alebo lži, lebo by to nebolo fér voči nikomu. My sme si potom sadli do auta a sme si povedali, že tak neviem, mne sa ľúbi.“ Tento ich prvotný pocit sa im potvrdzoval aj na ďalších stretnutiach. „Takže keď sme si ho už brali domov, tak sme vedeli, že je náš. No náš...že patrí k nám.“
