Autor je generálny riaditeľ ČSOB
Ani v prípade, keď sa mení životná situácia v krajine. Využijem na to rovno paralelu s aktuálnou témou, ktorú v bankách riešime. Ešte pred niekoľkými rokmi bolo vykradnutie bankomatu úplnou raritou. Keď sa občas objavilo, spoločným menovateľom bolo vždy jednoznačné odsúdenie zo strany verejnosti. Žiadne „ale veď možno“.
V uplynulých mesiacoch začalo útokov na bankomaty pribúdať. Len v tomto roku sa ich naprieč krajinou zločinci pokúsili vykradnúť viac než desať, dokonca aj tri dni za sebou. Niekoľkým sme sa nevyhli ani my v ČSOB.
V tomto texte sa však nechcem venovať páchateľom ani škodám, ktoré to nám bankám spôsobuje. Pozastavím sa však pri reakciách, ktoré ma v tejto súvislosti naozaj prekvapili. Zachytil som vo verejnom priestore aj postoje, ktoré namiesto jednoznačného odsúdenia útoku ho skôr vnímali ako dôsledok ťažkých časov a zlej finančnej situácie v tejto krajine. Ide pritom o skutok, ktorý obmedzuje ľudí do času výmeny bankomatu vyberať si hotovosť vo svojom okolí a navyše tam spôsobil značné škody. Je šťastím, že tieto výbuchy dosiaľ nespôsobili žiadne ujmy na zdraví.
Bez ohľadu na to, v akých časoch žijeme, zločin ako tento, ale aj akýkoľvek iný treba verejne odsúdiť. A za žiadnych okolností nie legitimizovať. Žijeme v krajine, kde toto pravidlo vždy platilo, a som presvedčený, že musí platiť aj naďalej.
Verejné vyjadrenia typu „ľuďom sa žije ťažko, preto kradnú“ či „zlá doba prináša zlé riešenia“ sú jednoducho neakceptovateľné a nemajú v našej spoločnosti miesto. Platilo to pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi a platí to aj dnes. Či už prežívame obdobia hospodárskej stability alebo krízy, v otázkach morálky nesmieme poľaviť a ani ju ohýbať. Ak by sme sa v tomto začali strácať, vystavujeme sa vážnemu problému.
Mimochodom, podobným extrémom je pre mňa aj fascinácia, ktorú si u verejnosti zaslúžili zlodeji z Louvre. A prioritne poukazovanie na zanedbané bezpečnostné opatrenia zo strany múzea. Samozrejme, že je to zásadným zlyhaním. No nezabúdajme popri tom všetkom na to, že najväčšie odsúdenie si zaslúži čin páchateľov.
Blížime sa nielen k sviatkom pokoja, ale aj ku koncu roka, ktorý nám dáva príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo nám priniesol. Bol to rok plný turbulencií, či už na domácej scéne, alebo vo svete. Prajem nám, aby sme sa za ním napriek oprávneným emóciám obzreli s rozvahou a pokojom. Aby sme si usporiadali udalosťami rozvírené myšlienky a vrátili ich na správnu mieru. Tú, ktorá vždy dokáže rozlíšiť to, čo je správne a čo nie. Výbušných myšlienok aj činov bolo, zdá sa, už viac než dosť.