Do parlamentu nás občas chodia pozrieť skupiny stredoškolákov a stredoškoláčok. Z galérie nad plénom sledujú politiku na vlastné oči.
A väčšinou je to, žiaľ, smutný pohľad. Prišli aj v posledný deň rozpravy rokovania o budúcoročnom rozpočte. O kľúčovom zákone, ktorý hovorí o tom, ako bude naša krajina fungovať v rokoch 2026 až 2028. Možno očakávali vášnivú diskusiu, súboj argumentov. Opozícia si svoju robotu urobila, vysvetľovali sme, v čom je rozpočet škodlivý – že vláda opäť nešetrí na sebe, ale na našej budúcnosti, a že toto rekordné zadlženie budú splácať ešte naše deti a vnúčatá.
Na druhej strane však bolo prevažne prázdno. Keď už aj koaliční poslanci do práce prišli, nevenovali sa rozpočtu, ale rovnako ako celé dva roky, odkedy sú pri moci, opakovali mantry o tom, ako za všetko môžu predošlé vlády. Ak vôbec sedia v parlamente, lebo väčšinou hovoríme do poloprázdnej sály. Mladí ľudia si zaslúžili počuť, akú budúcnosť pre nich vláda pripravuje. Nič z toho však nezaznelo. A ani nemohlo, nie je o čom. Kým vláda hovorí o strategických investíciách, realita ukazuje pravý opak: celkové štátne investície majú klesnúť o 350 miliónov eur. Ešte horšie to vyzerá v konkrétnych rezortoch.
Napríklad na investície do dopravy, teda do ciest a železníc, ktoré by podporovali aj zelenú mobilitu, pôjde o viac ako pol miliardy eur menej. Podobne v poľnohospodárstve, kde vláda škrtá viac ako 200 miliónov eur, čím v podstate rezignuje na podporu projektov, ktoré by mohli modernizovať náš vidiek.
O príprave Slovenska na meniaci sa svet táto vláda nehovorí, zelenými politikami straší občanov. Študentom som ešte pripomenul, že koalícia spáli viac ako 400 miliónov v kotloch a peniaze na to vezme zo zdrojov, ktoré mali ísť práve do modernizácie krajiny. Na technológie minulosti sa míňajú peniaze, ktoré mohli prispieť napríklad k zatepľovaniu budov alebo slúžiť na zúfalo potrebnú modernizáciu našich železníc.
Neviem, s akými pocitmi odchádzali títo mladí ľudia z parlamentu. Obávam sa, že väčšina z nich sa len utvrdila v rozhodnutí čo najskôr opustiť Slovensko, najlepšie hneď po maturite. Pre polovicu balkóna toto mohol byť posledný kontakt so slovenskou verejnou inštitúciou, ak nerátame zelený maturitný stôl. Nie je to len dojem. Pätina mladých študentov odchádza do zahraničia, spomedzi štátov OECD je to najväčšie číslo.
Lebo krajina, ktorú im súčasná koalícia chystá, je krajinou minulosti, nie budúcnosti. Toto je najväčšie zlyhanie vlády. Moderná a sebavedomá krajina totiž neškrtá svoju budúcnosť, ale investuje do nej – do talentu mladých ľudí, do inovácií a do zelenej infraštruktúry, ktorá nám zabezpečí prosperitu na ďalšie desaťročia. Môžeme len veriť, že aspoň niektorí z týchto mladých odišli s odhodlaním, že treba pomery zmeniť.