Legislatívny proces, ktorý znovu obnovil miestnu územnú samosprávu, trval od októbra do novembra 1990. U nás aj v Českej republike. Náš zákon o obecnom zriadení má číslo 369, pôvodný zákon o obciach u susedov mal číslo 367. Nie sú to len čísla, ale aj systém.
Tridsaťpäť rokov samostatného „komunálu“ je ideálna doba na porovnávanie aj inventúru. Kým u nás je starosta volený priamo občanmi, v Českej republike pochádza z radov zastupiteľstva a práve poslanci si spomedzi seba volia starostu. Najvyšší kontrolný úrad na Slovensku má v ústave rozšírené kompetencie o kontrolu samospráv. V Čechách táto diskusia začala v pomerne rovnakom období. Doteraz nebola ukončená a najvyšší štátni kontrolóri tam samosprávy nekontrolujú. Aby toho nebolo málo, u susedov neexistuje inštitút hlavného kontrolóra, ako ho poznáme u nás. Česi majú zavedené odstupňovanie kompetencií miest aj obcí a tie spolupracujú s miestnou štátnou správou v takzvanom integrovanom modeli. U nás fungujú paralelne a kompetencie samospráv sú rovnaké, bez ohľadu na veľkosť či ekonomickú silu obcí. Aj financovanie samospráv je odlišné, pretože náš komunál je od 1. januára 2005 financovaný, popri miestnych daniach a poplatkoch, aj podielom výnosu z dane z príjmu fyzických osôb. V Českej republike popri miestnych daniach a poplatkoch obciam patrí podiel z viacerých štátom vyberaných daní. Rozdielov je veľa, avšak princípy samosprávnej jedinečnosti zostali zachované.
Rovnaká štartovacia čiara v roku 1990 vytvorila dva paralelné modely. Tie sa vznikom samostatných štátov začali od seba ešte viac vzďaľovať. Zostal priestor na porovnávanie, na vzájomnú inšpiráciu aj polemiku. Je lepšie mať podiel z jednej, alebo viacerých štátom vyberaných daní? Priamo volený starosta má silnejší mandát, ale v Česku je jasné, že starosta má vďaka poslaneckej väčšine stabilnejšiu spoluprácu so zastupiteľstvom. Kompetencie najvyššieho kontrolného úradu k samospráve u nás sú pre mnohých u susedov stále nepredstaviteľné.
Pri modernizácii netreba kopírovať, ani si vyberať ako na hostine – čo chutí a čo nie. Je čas na modernizáciu, ktorá vytvorí efektívnejší model fungovania. Tak samospráv, ako aj štátnej správy v regiónoch. Dlhoročná prax odkryla nedostatky. Tie nepotrebujú kozmetický prístup, intuitívne riešenia ani improvizáciu. Ide o postupne realizované zmeny tak, aby garantovali predvídateľnosť krokov a stabilitu systému.