Jadrový reaktor je vraj strojom na peniaze a najdrahšia elektráreň je tá, ktorá je nepostavená, odkázal nám Robert Fico. Takáto argumentácia je nehodná premiéra demokratickej krajiny.
V demokratickom systéme musí vláda vysvetľovať, prečo vybrala ponuku bez súťaže a bez zisťovania, či by niekto iný nevedel postaviť to isté lacnejšie. V tomto prípade jadrový reaktor za 15 miliárd eur, ktorý by mala postaviť americká firma Westinghouse.
Najdrahší projekt v histórii
Pätnásť miliárd je najväčšia investícia v histórii Slovenska. Náklady na reaktor budú splácať ďalšie generácie, a to ešte dlho po tom, ako súčasný premiér odíde do dôchodku užívať si svoju rentu. Sme v situácii, keď verejné financie nie sú ďaleko od krachu.
Ak budeme ďalšie stovky miliónov ročne splácať za novú elektráreň, naozaj hrozí, že nám na školstvo alebo zdravotníctvo neostane už ani cent. Pätnásť miliárd eur je navyše ešte konzervatívny odhad, pretože všetky zahraničné skúsenosti ukazujú, že jadrové projekty sa predlžujú, a teda predražujú.
Preto vôbec prvým krokom mala byť diskusia s odborníkmi a vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti. Potom, za predpokladu, že by bol projekt vyhodnotený ako naozaj výhodný a návratný, mala vláda rokovať s každým potenciálnym dodávateľom a vyjednávať. Mala vyhlásiť transparentný tender a vybrať jednoznačne najlepšiu ponuku.
Podľa našich informácií však vláda ani len s alternatívnym dodávateľom nerokovala. Na stole už má údajne dohodu, ktorej obsah však nikto nepozná, a odborníci ani verejnosť preto nemajú žiadne záruky, že obrovská suma z verejných zdrojov bude využitá rozumne.
Nie je normálne, že premiér akúkoľvek diskusiu o výhodnosti tohto megaprojektu odbije bonmotom, ktorý rozbije študent po prvej hodine logiky. Mimochodom, aj solárne panely si na seba zarobia, rovnako aj veterné elektrárne. Povedal niekedy premiér, že najdrahšia veterná elektráreň je tá, ktorá sa nikdy nepostavila?
Politika bonmotov namiesto stratégie
Westinghouse je prestížna firma, určite postaví kvalitný jadrový reaktor, no to nemôže ospravedlniť skutočnosť, že dohoda vzniká bez diskusie o dodávateľovi a najmä o energetickej stratégii Slovenska. Namiesto riadnej koncepcie len plátame diery a „stratégiu“ udávajú svojvoľne dvaja ľudia vo vláde.
Najbližšie roky nás čaká obrovská transformácia. Musíme preto hovoriť o energetickom mixe ako o komplexnom celku. Nemôžeme si len na základe dojmov vyberať, čo sa nám páči a čo nie. Stratégia musí vychádzať z reálnych dát a zvažovať aj potenciál obnoviteľných zdrojov, batériové úložiská alebo prenosovú sústavu.
Ak chceme vrátiť odbornosť do politiky, analýzy odborníkov nemôžu nahrádzať nezmyselné bonmoty a rokovania za zatvorenými dverami. Lebo najdrahšia elektráreň nie je tá, ktorá sa nepostavila. Je ňou tá, ktorú vláda presadí bez vízie, bez diskusie, za nejasných okolností a bez reálnych prepočtov.