V uplynulých týždňoch sa opäť otvorila diskusia o ďalšom zdaňovaní bánk. Banky chápu potrebu konsolidácie verejných financií a ani sa jej nevyhýbajú – aj preto už dnes podliehajú „multizdaneniu“.
Len za prvý polrok 2025 zaplatili 311 miliónov eur na dani z príjmu a bankovej dani, 108 miliónov na daniach a odvodoch z príjmov zamestnancov, vybrali 134 miliónov na dani z finančných transakcií, desiatky miliónov odviedli na nepriamych daniach. Celková suma by pokryla výstavbu piatich nových okresných nemocníc.
Je však dôležité pozrieť sa na fakty, ktoré sa v politických skratkách často strácajú. Zisk bánk za rok 2024 dosiahol 1,03 miliardy eur – na prvé počutie významná suma, no v kontexte návratnosti kapitálu len podpriemerná. Návratnosť vlastného kapitálu bánk v SR bola 10,5 percenta, kým priemer top 100 firiem bez bánk až 15 percent.
Návratnosť aktív bánk je len percento oproti siedmim percentám v top 100. Rentabilita na zamestnanca dosiahla 65 300 eur, o 10 percent menej než v top 100. Zaostávajú tak za širokým spektrom sieťových, výrobných i obchodných odvetví. Rovnako aj v európskom porovnaní platí, že rentabilita slovenských bánk je najnižšia v regióne strednej a východnej Európy a zároveň patrí medzi najnižšie v celej EÚ.
Dôsledky už vidieť – počet bánk sa za dekádu znížil o pätinu. Banky neodchádzajú preto, že by nevedeli hospodáriť, ale preto, že ich ekonomická existencia sa tu v dôsledku opakovaného dodatočného zdanenia a legislatívnej neistoty stáva neudržateľnou. Menej bánk znamená menej konkurencie, menej inovácií a drahšie úvery pre občanov aj podnikateľov.
Pre štát je to problém ešte väčší – banky sú hlavnými investormi do slovenských štátnych dlhopisov. Ak by sa stiahli, nemal by ich kto kupovať. Slovensko by stratilo najdôležitejších veriteľov. Či sa to niekomu páči alebo nie, banky investujú do Slovenska a držia ho nad vodou. To nie je metafora.
Viac ako 90 percent bankového trhu na Slovensku tvoria dcéry zahraničných bankových skupín. Slovensko v ich portfóliách predstavuje často len zlomok. Ak sa im neoplatí tu pôsobiť, kapitál presunú inde. Príležitostí majú dostatok. Trh štátnych dlhopisov sa totiž mení – v neprospech dlžníkov, v prospech veriteľov.
Postupne z neho odchádzajú centrálne banky a zároveň prichádza AAA dlžník Nemecko s gigantickým emisným plánom 500 miliárd – oboje zvýhodní veriteľov a negatívne sa dotkne krajín ako Slovensko. Bez Slovenska teda banky prežijú. Ale prežije Slovensko bez bánk?
Ak by sa banky stiahli alebo utlmili svoju činnosť, nebude tu nikto, kto občanom, firmám a ani vláde za rozumných podmienok požičia. Banky dnes znášajú daň z príjmu 24 percent, osobitný bankový odvod 25 percent, daň z finančných transakcií a ďalšie priame i nepriame dane, čím patria medzi najzaťaženejšie odvetvia. Otázka neznie, koľko ešte z nich vytlačiť, ale koľko znesú, aby tu zostali?
Bez funkčného a stabilného bankového sektora sa rozpadne nielen trh, ale aj štátny rozpočet. Ak si zničíme bankovú infraštruktúru, vytvoríme priestor pre sivú ekonomiku a nelegitímne formy úverovania. To by bola daň, ktorú zaplatia bežní ľudia. Každý sektor má hranicu únosnosti. Presiahnuť ju by bola chyba.
Ak chceme Slovensko silné, spravodlivé a rozvíjajúce sa, potrebujeme stabilný bankový sektor. Nie vyčerpaný. Nie vyľakaný. Nie zdecimovaný.