Najväčšia hrozba pre dovolenku dnes nie je vzdialenosť, kultúrne rozdiely ani jazyková bariéra. Je to niečo oveľa menšie a pritom všadeprítomné – notifikácie.
Podľa výskumu publikovaného v Association for Psychological Science mozog reaguje na upozornenia v mobile podobne, ako keby v miestnosti neprestajne štekal pes. Každý zvuk či bliknutie obrazovky rozbíja sústredenie, oslabuje schopnosť ukladať nové informácie a tlačí nás do „povrchového režimu“ vnímania. V ňom prežívame skôr fragmenty reality než jej hĺbku. Tento efekt sa v odbornej literatúre označuje ako „kontaminácia pozornosti“ – mozog je síce fyzicky prítomný, ale mentálne sa neustále presúva medzi dvoma svetmi.
Manažéri sú voči tomuto efektu obzvlášť zraniteľní. Sú zvyknutí byť stále dostupní, pripravení riešiť problémy v reálnom čase a často sa sami presvedčia, že ich neprítomnosť na e‑maile alebo v četovacej aplikácii by mohla spôsobiť katastrofu. Paradoxne, výskumy ukazujú opak. Harvard Business Review zistil, že až 65 percent rozhodnutí, ktoré manažéri označujú ako „naliehavé“, sa vyrieši aj bez ich zásahu. Podľa analýzy spoločnosti Asana strávi priemerný líder až 62 percent svojho pracovného času „work about work“ – teda koordináciou, odpovedaním na správy a sledovaním notifikácií – pričom len zlomok energie ostáva na strategické myslenie.
K tomu sa pridáva aj návyková architektúra moderných aplikácií. Podľa výskumu spoločnosti Deloitte kontrolujeme telefón v priemere 58-krát denne. U vyššie postavených manažérov je to početnejšie, pretože vnímajú svoju permanentnú prítomnosť online ako súčasť práce. Neurológovia však upozorňujú, že dlhodobé vyrušovanie znižuje kognitívnu kapacitu až o 40 percent. Výsledkom nie je len pocit únavy, ale aj oslabená schopnosť riešiť komplexné problémy a spájať súvislosti – teda presne tie kvality, ktoré od manažéra jeho tím a firma najviac očakávajú.
A práve tu sa ukazuje zaujímavý paradox: v ére hyperprepojenosti sa najväčším luxusom stáva plná prítomnosť – v rozhovore, v krajine, v okamihu. Nejde o romantickú predstavu „digitálneho detoxu“, ale o pragmatický krok k obnove schopnosti myslieť hlbšie, vnímať jemnejšie a rozhodovať s nadhľadom. Čím vyššie manažér stojí v hierarchii, tým viac by mal byť vzorom, že svet sa nezrúti, keď si na pár dní vypne notifikácie. Po návrate z dovolenky môže byť vďaka tomu nielen oddýchnutejší, ale aj kreatívnejší a strategickejší.
Lídri, ktorí sa dokážu vedome odpojiť od neustáleho toku informácií, vysielajú do svojich tímov dôležitý signál: že skutočné vedenie nespočíva v rýchlych odpovediach na každé pípnutie, ale v schopnosti stáť nohami pevne na zemi a hlavou v priestore, kde vznikajú najlepšie nápady.
