Ak by som sa chcel stavať do pozície večného optimistu, možno by som sa pri kauze prečerpávacej elektrárne v Málinci tešil, že minister životného prostredia Tomáš Taraba v sebe konečne objavil ekologicky zmýšľajúceho človeka. Na ceste k zelenej budúcnosti nechce strácať ani deň, preto dal ľuďom len päť dní na vyjadrenie názoru na to, že im zatopí domovy.
Lebo je pravda, že ak začneme rozvíjať obnoviteľné zdroje energií, raz budeme podobnú elektráreň potrebovať. Hovoríme však o horizonte rokov. Súčasný expresný postup so snahou vyhlasovať prečerpávačku za strategickú investíciu to neospravedlňuje. Navyše, vôbec netušíme, či minister našiel najlepšie umiestnenie pre elektráreň a či ju vôbec budeme potrebovať.
Som optimistom, no držím sa aj reality. Tarabu ekologické projekty nezaujímajú, nezaujíma ho ani ochrana prírody. Ak by sa v ňom niečo zmenilo, hľadal by najúčinnejšie riešenie a projekt by konzultoval s expertmi. Konal by na základe odborných dát, nie podľa toho, že „my máme radi dynamiku“. To pripomína skôr lákanie HR ako ministra, ktorý má plán.
Podobne ako výpočty výhodnosti a uskutočniteľnosti sme mali už vidieť plány, ako chce tento projekt financovať. Sám, alebo v spolupráci so súkromnými partnermi? Aký bude mať projekt harmonogram? Ako chce Vodohospodárska výstavba manažovať dva veľké projekty naraz – prečerpávačku aj rekonštrukciu Gabčíkova, ktorá sa ťahá už roky?
A ak by šiel touto cestou súkromných partnerov, čo im štát sľubuje? Lebo Tarabovým slovám o návratnosti investícií do piatich rokov odborníci neveria. Ani skúsenosti zo zahraničia tomu nenasvedčujú. Skôr sa dá očakávať výnosnosť v horizonte vysoko nad desiatimi rokmi, čo už neznie ako taký skvelý obchod. Priplatia si občania na účtoch za energie?
Nevieme. Zaslúžia si to vedieť občania, ktorým chce minister zobrať majetky, ale aj my všetci, ktorí budovanie Tarabovho pomníka nakoniec zaplatíme.
Minister namiesto toho svojím prístupom zdevalvoval akýkoľvek pokus o diskusiu. Dôveryhodnosť jeho projektu ešte viac znižujú skúsenosti so stavebnými projektmi doterajších vlád Roberta Fica, ktoré sa naťahovali a predražovali. K Málincu sa z Bratislavy diaľnicou takmer aj dostaneme, no do Košíc dodnes nie.
V Progresívnom Slovensku sme na skutočnú diskusiu pripravení. Na rozdiel od ministra Tarabu veríme v budovanie obnoviteľných zdrojov energií. Minister však ukazuje skôr zúfalú snahu zanechať svoj pomník skôr, ako táto bezradná vláda padne. Takto plán nevyzerá.