Nejeden politológ či politik z toho mal obavy. A maďarský premiér Viktor Orbán nesklamal: hneď po tom, čo sa Maďarsko ujalo predsedníctva EÚ, vyrazil do Kyjeva, Moskvy, Pekingu aj za Donaldom Trumpom.
„V roku 1989 sme si mysleli, že Európa je našou budúcnosťou. Dnes vieme, že sme budúcnosťou Európy.“ Viktor Orbán, 2019.
Rotujúce predsedníctvo Rady EÚ je spravidla pokojnou záležitosťou, koordinujúcou agendy dvadsiatichsiedmich členských krajín a hľadajúce vzájomnú zhodu pod vedením poctivého dohodcu. Tentoraz je to ale inak – po tom, čo sa predsedníctva začiatkom júla chopilo Maďarsko.
Neodštartovalo v Bruseli, ale v Kyjeve, kde maďarský premiér Orbán začal svoju medzinárodnú „mierovú misiu“, ktorá ho v priebehu desiatich dní zaviedla do Moskvy na stretnutie s ruským vodcom Putinom, do Pekingu na schôdzku s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, odkiaľ následne zamieril na summit NATO vo Washingtone a potom do floridského Mar-a-Larga, kde ho očakával Donald Trump.
Zabudnime na to, že by pri týchto stretnutiach išlo o nejakú nudnú európsku agendu. Orbánovo Maďarsko boxuje v oveľa vyššej váhovej kategórii, ako by malo, pričom zneužíva európske predsedníctvo, aby propagovalo samo seba a svoje názory, a to bez akéhokoľvek mandátu Únie.
Maďarské predsedníctvo sa bude vo väčšine zahraničnopolitických tém – Ruskom či rozširo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.