Príbeh strategických investícií je smutne zaujímavý. Za 30 rokov sa na Slovensku nedarilo nič budovať, zvelebovať a dokončovať. Sme jedinou krajinou EÚ, ktorá nedokázala prepojiť svoje dve najväčšie mestá diaľnicou; cesta vlakom u nás trvá bežne celý deň a príbeh Rázsoch je zlým vtipom. To, že Slovensko potrebuje zabrať v stavaní infraštruktúry, je teda fakt.
Teraz koalícia prišla s megalomanským plánom stavať všetko a stavať rýchlo. Hovoril som to v pléne parlamentu a poviem to aj teraz – samotný zámer koalície stavať rýchlejšie cez strategické investície nemusí byť zlý. Má však niekoľko háčikov.
V prvom rade, opatrnosť je na mieste. Za predošlých vlád Smeru sme už mali najdrahšie kilometre diaľnic, pofidérne mýtne tendre aj nespočetné množstvo prázdnych sľubov.
Druhým problémom je systém všetko – všade – naraz, ktorý vláda zvolila. Od schválenia zákona prebehol sotva mesiac a strategickými už má byť 19 projektov. Táto garnitúra pritom vládla dokopy už takmer polovicu z posledných 30 rokov a fatálne zanedbala infraštruktúru. Toto nie je spôsob, akým dobehne investičný dlh. To je ako celý život sa nehýbať a potom behať mesiac v kuse, mysliac si, že výsledkom bude skvelé zdravie. V skutočnosti to povedie len k vyhoreniu, v najhoršom prípade k nezvratným škodám.
Z 19 projektov sú strategickými až tri nemocnice. Opäť prízvukujem, že vo svojej podstate je cieľ dobrý. Jedno je však byť ambiciózny a druhé byť úplne mimo reality. Plánovať výstavbu a rekonštrukciu troch nemocníc vládou, ktorej sa za 30 rokov nepodarilo postaviť v hlavnom meste jednu novú štátnu nemocnicu, je z druhej kategórie.
Najväčším problémom je, že o zámeroch vlády nič nevieme. Za strategickými investíciami by mala byť stratégia, vízia. Ak ju vláda má, nikto o nej ešte nič nepočul. Nevieme, či spoločne s novými cestami vyrastú aj školy, či tam budeme lákať investorov a či teda bude vláda komplexne rozvíjať regióny. V opačnom prípade hrozí, že nové diaľnice budú končiť v lese a ich jediným zmyslom bude, že na nich niekto dobre zarobí. Alebo dopadneme ako v Španielsku, kde nepremyslená výstavba infraštruktúry viedla k exodu z regiónov.
Pri takom závažnom zákone, ktorý umožňuje bleskové vyvlastňovanie, obchádzanie procesov a odborných analýz, je nevedomosť obrovským problémom. Chcem tejto vláde veriť, že všetkých 19 projektov je strategických zaslúžene, ale mlčanie a ignorovanie diskusie v parlamente zo strany vlády mi to zatiaľ nedovoľuje.