Postupné oživenie ekonomiky v eurozóne, ale aj očakávaný postupný pokles inflácie v nasledujúcich dvoch rokoch nám umožnili popustiť opraty. Máme za sebou prvú etapu. Veľmi dôležitú etapu. Vyslali sme signál ľuďom, ekonomike a finančným trhom a očakávame, že odznievanie rekordne vysokej inflácie z minulých rokov bude naďalej pokračovať.
Rád by som však vystríhal pred prílišným optimizmom, pred prehnanými očakávaniami a aj pred unáhlenými rozhodnutiami. My totiž nežijeme vo vákuu a inflačná beštia ešte nie je úplne skrotená. Aj naďalej vidím nezanedbateľné riziko, že sa rast cien môže opätovne rozbehnúť tým neželaným tempom. Či už v dôsledku vývoja vo svete, alebo uponáhľaného znižovania sadzieb.
Aj preto by som si leto užil v pokoji. Nemáme sa kam ponáhľať a ani sa nemusíme ponáhľať. Po prázdninách budeme mať k dispozícii množstvo nových informácií o tom, ako sa darí ekonomike, ako sa vyvíjajú mzdy, ako je na tom trh práce, a budeme mať informácie o tom, čo sa bude diať za hranicami Európy.
September je zároveň mesiacom, keď budeme mať k dispozícii čerstvé odhady vývoja inflácie na tento a aj na nasledujúce dva roky. Bude to vhodný okamih na vyhodnotenie situácie, ale aj na rozhodnutie, či a ako pokračovať v uvoľňovaní nastavenia menovej politiky.
Som spokojný s naším štvrtkovým rozhodnutím. Nevidím však dôvod ponáhľať sa. Údaje z ekonomiky si jednoznačne nevyžadujú hnať sa. Cieľ poznáme a verím, že sa k nemu postupne dostaneme. Určite k nemu už dnes smerujeme. Počkáme si teda na september, na čerstvé údaje. Na predikciu.
Ak to bude potrebné, tak sa stane, čo sa má stať. Alebo možno aj nie.