Časy, keď si Slovensko na medzinárodných trhoch požičiavalo peniaze za minimálne úroky, sú preč. Ešte v roku 2015, keď naprieč eurozónou panovali obavy z deflácie, spustila Európska centrálna banka (ECB) veľký program nákupov dlhopisov jednotlivých členských krajín.
Slovensko si vtedy vôbec prvýkrát v histórii požičalo peniaze od investorov v podstate zadarmo. Úrok pri dvojročnej pôžičke vo výške 123 miliónov eur predstavoval iba 0,015 percenta ročne.
Niektorí investori však kúpili naše dlhopisy aj za záporný úrok. Boli ochotní akceptovať nielen to, že za dvojročný dlhopis nič navyše nedostanú, ale ešte si za to aj zaplatia.
Požičiavanie za záporný úrok na obdobie dvoch rokov bolo v danom období výsadou iba tých najzodpovednejších. Okrem Slovenska sa ním mohli popýšiť iba Nemecko, Fínsko, Holandsko, Rakúsko, Belgicko a Francúzsko. Žiadna postkomunistická krajina ani člen strednej a východnej Európy.
Slovensko si v danom období požičalo aj 115,7 milióna eur na 14 rokov a investorom za tento dlh platí v priemere iba 0,77 percenta ročne. Tieto časy sú však, ak nie nenávratne, tak minimálne na dlhý čas preč. Slovenský rozpočet zaťažia v nasledujúcich rokoch nové dlhy výrazne viac. Prečo to tak je?
Medzi chorými mužmi Európy
Jedným z kľúčovým faktorov je nastavenie menovej politiky ECB. Proti prudkému zvýšeniu inflácie nielen v eurozóne, ale v podstate na celom svete, vytiahli centrálne banky svoju overenú zbraň.
Sprísnili monetárnu politiku zvýšením úrokových sadzieb. V dôsledku toho sa nielen znížil objem poskytovaných úverov a spomalil globálny ekonomický rast, ale tiež zvýšil výnos, ktorý investori požadujú od investícií do dlhopisov....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.