Prezidentské voľby budú o tom, aké Slovensko chceme mať v najbližších piatich rokoch. Voliči si budú môcť vybrať z dvoch zásadných politicko-hodnotových koncepcií. Z koncepcie konfliktu ústavných inštitúcií alebo, naopak, ich spolupráce.
Slovensko a ľudia, ktorí tu žijú, sú už naozaj unavení z politických konfliktov v posledných štyroch rokoch. Richard Sulík a Igor Matovič ich vťahovali prakticky každý deň do svojich nezmyselných hádok a vnášali nervozitu do spoločnosti. Rovnako sa rozhorel súboj medzi ľuďmi a prezidentkou, ktorá sa im, žiaľ, postavila chrbtom a uprednostnila politické záujmy vládnych strán.
Stačí spomenúť jej obštrukcie s referendami, alebo ešte horšie, jej spoluzodpovednosť za neskorý termín parlamentných volieb. Tieto zlé rozhodnutia dostali pod tlak novú vládnu koalíciu, ktorá musela vo veľmi krátkom čase prijímať zásadné rozhodnutia, predovšetkým zostavenie štátneho rozpočtu v čase rozvrátených verejných financií, dedičstva Matovičových vlád. Hlava štátu, žiaľ, nasledovala príklad svojho predchodcu Andreja Kisku, a síce „nežnejšou“ formou, ale predsa len pokračovala v politike konfrontácie.
Dnes je opozičnou ponukou dňa v prezidentských voľbách téza rovnováhy. Inými slovami, prezident má mocensky zastupovať časť politického spektra, ktoré prehralo voľby, a vystupovať proti vláde, ktorá dostala väčšinovú legitimitu vo voľbách. Teda toho politického spektra, ktoré za tri roky rozvrátilo štát a krajinu vtiahlo do chaosu. Táto koncepcia je koncepciou permanentného politického boja a konfliktu ústavných inštitúcií. Teda stavu, ktorý má na Slovensko mimoriadne neblahý vplyv.
Som presvedčený, že prezident nemá byť opozičný ani koaličný, ale je predovšetkým prezidentom ľudí. Rovnováhu a kontrolu moci zabezpečuje parlament, o ktorého zložení rozhodli voliči v slobodných voľbách. Ja na rozdiel od rovnováhy presadzujem spoluprácu troch najvyšších ústavných činiteľov. Ľudia na Slovensku majú napätia dosť. Hlava štátu má vláde pomáhať, keď jej rozhodnutia sú v prospech ľudí. A má ju karhať, keď sa svojou politikou spreneveruje týmto záujmom. To je úloha prezidenta.
Máme na Slovensku historický odkaz troch Svätoplukových prútov. Chcem na tento odkaz nadviazať. Tri Svätoplukove prúty vnímam ako spoluprácu medzi tromi najvyššími predstaviteľmi a inštitúciami, ktoré zastupujú. Štát a spoločnosť sa musia upokojiť, iba tak sa posunieme vpred. Opakujem: krajina zahľadená do seba a do vnútorných súbojov sa uzavrie, nastúpi stagnácia a okolitý svet jej utečie. A to si určite neželá nikto.