Historička Barbara W. Tuchmanová napísala v októbri 1972 do časopisu Foreign Affairs slávnu esej s názvom Keby Mao prišiel do Washingtonu. Uvažovala, že cesta americko-čínskych dejín, ktorá bola v tejto fáze obzvlášť sporná, by mohla byť iná, viac kooperatívna, keby sa táto návšteva uskutočnila.
Z rovnakého dôvodu je najvyšší čas položiť si otázku, kde by dnes svet stál, keby George W. Bush nebol Najvyšším súdom krajiny netradične zvolený za 43. prezidenta Spojených štátov.
Spomínate si na začiatok nového storočia?
Aby sme našli odpoveď, začnime tým, ako vyzeral svet v roku 2001. Na začiatku nového storočia sa Spojené štáty nachádzali v najsilnejšej ekonomickej, politickej a vojenskej pozícii od prvých desaťročí po druhej svetovej vojne.
Vyhrali studenú vojnu. Padol Berlínsky múr. Sovietske impérium sa rozpadlo. Dokonca aj ruský prezident Vladimir Putin, nech už si myslel čokoľvek, cítil, že je rozumnejšie pripojiť sa k Spojeným štátom a Západu, než sa s nimi naďalej konfrontovať.
Neporaziteľná americká armáda
Po páde komunizmu sa zjavný globálny triumf americkej demokracie dokonca vyhlásil za „koniec dejín“. Európa bola zasa prvýkrát od prvej svetovej vojny zjednotená. Takmer celý kontinent bol spojencom Washingtonu.
Vojenská sila Spojených štátov nemala konkurenciu. V rokoch 1990/1991 George H. W. Bush, 41. prezident USA – a ote...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.