V predstihu. Výstavba okružnej križovatky v Strážskom v okrese Michalovce sa dokončila oveľa skôr, ako sa plánovalo. Je to dobrý príklad spolupráce medzi samosprávou, dodávateľom a tiež štátom ako objednávateľom projektu.
Problémová križovatka, na ktorej sa pravidelne stávali dopravné nehody, bohužiaľ, aj tie smrteľné, roky trápila vodičov nielen mesta Strážske, ale aj širokého okolia. Hlavu v smútku mala aj samospráva. Ide o dôležitý kruhový objazd, ktorý spája Strážske s Michalovcami, Humenným a Vranovom nad Topľou. Zložitá križovatka, ktorá sama osebe predstavovala riziko, je aj mimoriadne frekventovaná. Kolóny tu boli na dennom poriadku, vodiči mohli o plynulej doprave len snívať. Občania dali už v roku 2017 svoju nespokojnosť jasne najavo formou petície za vybudovanie nového a najmä bezpečného kruhového objazdu. Jeden z niekoľkých tisícok podpisov bol aj ten môj. Tento úsek cesty dôverne poznám a sám som tu bol ako vodič vystavený neprehľadným situáciám.
Dnes už je situácia našťastie celkom iná. Obyvatelia Strážskeho sa konečne dočkali novej okružnej križovatky, ktorá spája okresné mestá a je dôležitým cestným uzlom. Križovatku sa podarilo sprejazdniť už po pol roku od začiatku výstavby, a to na sklonku augusta. Na otvorení tohto úseku som sa dal do reči s miestnymi občanmi, ktorí boli prekvapení najmä z toho, že roky po novom „kruháči“ volali, nič sa nedialo a odrazu tu stojí, slúži a je vraj najkrajší zo všetkých. „A predstavte si, ešte ho postavili aj skôr, ako sľúbili...“ uznanlivo hovoril postarší občan, zrejme zvyknutý na to, že na Slovensku veci trvajú skôr dlhšie ako naopak.
Príklad Strážskeho nám ilustruje, ako rýchlo procesy napredujú, keď spolupráca medzi rezortom, samosprávou a dodávateľom funguje. Veď je to vždy ten istý koniec povrazu, za ktorý by sme mali spoločne ťahať. Úplná uzávera úseku a presmerovaná doprava tiež výrazne pomohli k rýchlemu dokončeniu diela. Okružná križovatka bola financovaná z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Financie z EÚ sú kľúčovým zdrojom finančných prostriedkov na rozvoj zdravotnej, environmentálnej, sociálnej a, samozrejme, dopravnej infraštruktúry v krajoch, mestách a obciach. Verím, že proces čerpania sa v budúcnosti bude ešte zjednodušovať a eurofondy sa „posunú“ do regiónov, keďže samosprávy presne vedia, kde ich najlepšie a najefektívnejšie využiť. Najmä východné Slovensko stále čaká na zlepšenie dopravnej infraštruktúry, ktorá je základom ekonomického rozvoja ako tepna, ktorá privádza okysličenú krv do tela.