Už druhý rok takmer celý svet upiera svoj zrak na vývoj inflácie. Rast spotrebiteľských cien robí naše peňaženky ľahšími a núti nás siahať na naše úspory. V dôsledku toho centrálne banky pristupujú k sprísňovaniu monetárnej politiky. Inými slovami, zvyšujú úrokové sadzby, čoho výsledkom je predraženie a zníženie počtu poskytovaných úverov nielen pre domácnosti, ale i firmy. Ide o overený liek na infláciu, ktorého problémom sú však vedľajšie účinky: spomaľovanie hospodárstva a rast nezamestnanosti.
USA pred cieľom
Spojené štáty reagovali na rastúcu infláciu promptnejšie než Európska centrálna banka. Úrokové sadzby v USA rástli najrýchlejším tempom v histórii, čoho výsledkom je spomalenie medziročnej inflácie na štyri percentá v máji. Americká centrálna banka Fed prognózuje v nasledujúcich mesiacoch ešte dve zvýšenia úrokových sadzieb po 0,25 percentuálneho bodu, čím by sa úroková sadzba mohla dostať do pásma 5,50 až 5,75 percenta. To by mohlo na skrotenie rastu cien stačiť. Neskôr by sa mali sadzby stabilizovať a postupne znižovať. USA pritom zvládajú obdobie zvyšujúcich sa sadzieb veľmi dobre. Nezamestnanosť sa drží na nízkych úrovniach a ekonom...
Zostáva vám 85% na dočítanie.