Vláda prerokovala balík opatrení na zníženie štátneho zadlžovania, známy ako „konsolidačný balíček“. Obsahuje vyše 60 položiek, ktoré sa zásadne nezmenia, ale niektoré úpravy sú stále možné. Kabinet zároveň predkladá návrh štátneho rozpočtu na rok 2024.
Na jednej strane je správne, že vláda si stojí za svojím. Chce šetriť. Na druhej strane je smutné, že „jej“ rozpočet aj balíček sú rovnako amatérske a nezodpovedné ako štátny rozpočet na tento rok. Od začiatku tohto roka si štát požičiava v priemere 1,79 miliardy korún denne, v máji už 2,36 miliardy denne.
Daň z nadmerných ziskov
Vláda sa len neveriacky prizerá tomu, že jej to nevychádza. A budúci rok sa tak bude s údivom pozerať znova. Nepýtajte sa na to ministra financií Zbyňka Stanjuru. On to nevie. Alebo nepočúva odborníkov.
Napríklad daň z nadmerných ziskov energetických spoločností a bánk ani zďaleka nestačí na to, aby kompenzovala náklady na energie, ktoré štát platí infláciou poznačeným firmám. Ale to bolo známe.
Banky možno pochváliť, že sa svojich nafúknutých ziskov zbavili zvýšením úrokových sadzieb z vkladov na horibilnú výšku približne jednej tretiny minuloročnej miery inflácie. Ľudia z nich aspoň niečo dostali, čo je dobré. Ale štátny rozpočet to nedostane, čo už dobré nie je. Ministerstvo životného prostredia navrhuje vyplatiť 34 firmám za minulý rok kompenzácie v celkovej výške 1,64 miliardy korún. Nie za drahú elektrinu výrabanú čoraz účinnejšími, lacnejšími a dotovanejšími obnoviteľnými zdrojmi, ale za drahšie emisné kvóty, ktoré čoraz efektívnejšie produkuje Európska komisia. Členské štáty teraz kompenzujú udržateľné emisné kvóty, aby tieto podniky neskrachovali alebo neutiekli z EÚ.
Nebudú sa valorizovať príspevky na starostlivosť o chorých. To by malo negatívny vplyv na štátny rozpočet, varuje minister financií. A zneužívalo by sa to. „Nikto nesleduje a nekontroluje skutočné využívanie príspevku. Príspevok tak môže často fungovať ako doplnok k príjmom domácností,“ vysvetľuje hovorca Stefan Fous.
Krajský súd v Liberci uznal 11 obžalovaných vrátane bývalého europoslanca Roberta Dušeka vinnými zo sprenevery 200 miliónov korún z dotácií EÚ, informuje ČTK. Koľko opatrovateľov zneužilo dotácie pre zdravotne postihnutých a koľko stoviek miliónov z toho zarobili, sa z novinových správ nedozvieme – nesleduje sa to.
Koniec výhod
Štát plánuje zrušiť zamestnanecké benefity a obmedziť príspevky na stravovanie. Ide o nezdanené zamestnanecké výhody poskytované zamestnávateľmi. Tí sa však zrušeniu bránia. Logicky – pretože odpadne kvalitné stravovanie, príspevky na šport a kultúru a aktívne trávenie voľného času. A potom asi začnú odpadávať zamestnanci.
Ministerstvo financií očakáva prínos do štátneho rozpočtu vo výške 1,5 miliardy korún. Naopak, firmy upozorňujú, že o rovnakú sumu štát príde. A desaťnásobne vyššia suma je účet za ďalší úder pre závodné stravovanie.
Návrh rozpočtu
Návrh rozpočtu na rok 2024 je už vonku. Má predpokladaný deficit 235 miliárd korún, ale sám premiér ho odhaduje až na 270 miliárd. Rozpočet vraj nadobudne pevnejšie kontúry koncom augusta, keď ministerstvo financií zverejní svoju prognózu hospodárenia na budúci rok.
Nič nenasvedčuje tomu, že by do augusta malo dôjsť k výmene ministra alebo zamestnancov na ministerstve financií. Preto sa nedá predpokladať, že sa niečo zmení na dôveryhodnosti jeho prognóz. Ministerstvo školstva napríklad dúfa, že zvýšením platov učiteľov na 130 percent priemernej mzdy ušetrí 30 miliárd korún.
Ministerstvo regionálneho rozvoja chce ušetriť mnohonásobne viac peňazí, ako sú jeho prevádzkové náklady. Platy štátnych zamestnancov majú klesnúť o päť percent, pričom inflácia by mala tento rok dosiahnuť 10 percent. V tomto prípade môžeme reálne očakávať oveľa výraznejšie úspory mzdových nákladov, keďže mnohí štátni zamestnanci odídu z vlastnej vôle.
Jedna, dva, tri
„Keď počujem o balíčku dva, o balíčku tri, prestávam veriť, že to má ministerstvo financií premyslené a vie, o čo ide,“ mračí sa podpredseda STAN-u Ján Farský. „Už som sa rozhodol, že sa nebudeme spoliehať na odborný aparát ministerstva financií, v ktorý nemám dôveru,“ hovorí Jozef Bernard, poslanec za Starostov a šéf rozpočtového výboru. Opozícia sa sťažuje, že vláda popiera svoje vlastné programové vyhlásenie. Ale keby len to. V návrhoch rozpočtu nenájdeme žiadnu politickú víziu, žiadny sociálny zmysel, ani náznak nejakého strategického prístupu či rozvoja. Nie je tam ani štipka ekonómie.
Text bol zverejnený v MF Dnes