Ozdravenie verejných financií v nasledujúcich rokoch bude nevyhnutnosťou, ktorá vyplýva nielen z mimoriadne štedrej pomoci, ktorú naša vláda ekonomike poskytla počas uplynulej reťaze kríz: covidovej krízy, vojny na Ukrajine a súvisiacej energetickej krízy.
Celá Európska únia v súčasnosti diskutuje o revízii doterajšieho rámca pre riadenie rozpočtových pravidiel, keďže doterajšie nastavenie nedokázalo zabrániť nárastu deficitov a verejných dlhov na úrovne, ktoré sa nám zdajú znesiteľné len vďaka tomu, že máme za sebou dekádu extrémne uvoľnenej menovej politiky našej ECB. Tá okrem rekordne nízkych úrokov aj masívne nakupovala na sekundárnom trhu štátne dlhopisy členských štátov vrátane tých slovenských.
Okrem toho, že postupne dochádza k zvyšovaniu základných úrokov ECB, čo pociťuje aj Slovensko ako emitent štátnych dlhopisov, obmedzenie kvantitatívneho uvoľňovania (odkupu dlhopisov) môže skokovo odhaliť zraniteľnosť najmä menších členských krajín s mimoriadnym nárastom verejného dlhu.
V rámci celoeurópskej diskusie o reforme rámca pre rozpočtové pravidlá sa preto treba zamerať nielen na trvanie na tom, aby sa aj naďalej vynucovalo dostatočné zníženie verejných dlhov, ale aj na posilnenie dohľadu a mechanizmov na vynucovanie plnenia dohodnutých pravidiel, ako aj na férový, rovnako prísny prístup k všetkým členským krajinám a transparentnosť pri vykazovaní toho, či a ako napredujú v dohodnutej kúre na ozdravenie svojich verejných rozpočtov a zníženie štátnych dlhov.
Dostatočné zníženie dlhu si vyžaduje, aby sa aj v reformovanom mechanizme stanovili ambiciózne ciele pre znižovanie relatívneho vyjadrenia dlhu v pomere k HDP. Podobne ako v prípade našich výdavkových limitov je preto namieste diskutovať aj o zavedení opatrení, ktoré by predišli rozloženiu cieleného zníženia na dlhšie než dohodnuté časové obdobie (tzv. back-loading).
Dohľad a vynucovanie plnenia pravidiel by mali zahŕňať efektívnejšie sankčné mechanizmy, detailnejšie sledovanie neplnenia dohodnutých cieľov, aktiváciu a vypnutie únikových klauzúl na základe objektívnych a transparentných kritérií, ako aj jasné definovanie rozpočtových cieľov tak, aby sa zvýšila predvídateľnosť sledovaných parametrov. Zároveň by sa mala posilniť úloha Európskej rozpočtovej rady ako strážneho psa pre monitorovanie plnenia pravidiel a odporúčanie korekčných opatrení pre Európsku komisiu.
Férový prístup a transparentnosť si vyžadujú objektívne kritériá pre výpočet fiškálnej trajektórie tak, aby sa zabezpečilo kontinuálne a realistické znižovanie verejných dlhov. To musia sprevádzať jasné rozpočtové postupy a pravidlá, ako aj formulovanie realistických predpokladov pre cielené ozdravenie rozpočtov.
Aj na aprílovom stretnutí ministrov financií v Štokholme preto budem v mene Slovenska stáť na strane „frugals“ („šetrných“) členských krajín vedených Nemeckom, ktoré parafrázujúc premiéra Eduarda Hegera považujú „zdravé verejné financie za vec národnej cti“.