Po rokoch budovania a do reálnej praxe zavádzania medzinárodného systému postaveného na spoločne stanovených pravidlách možno v súčasnosti sledovať jeho postupné zlyhávanie, hlavne počas poslednej dekády.
Sme svedkami postupného zlyhávania multilateralizmu, ktorý bol budovaný od konca druhej svetovej vojny. Prijatý a uskutočnený brexit, obchodná vojna medzi USA a Čínou a pokračujúci protekcionizmus v medzinárodnom obchode výraznou mierou narušili systém, ktorý bol budovaný na pravidlách za posledných niekoľko desaťročí. V súčasnosti pokračujúca vojna sankcií ako dôsledok ruskej invázie na Ukrajine ešte viac skomplikoval už aj tak veľmi zložitý a do istej miery už menej fungujúci systém multilateralizmu.
Na sklonku druhej svetovej vojny popredné priemyselné štáty začali budovať systém orientovaný na vzájomne výhodnú spoluprácu. Bol prijatý a implementovaný proces liberalizácie v medzinárodnom obchode, do reálnej praxe bol uvedený systém multilaterálneho platobného styku a na zabezpečenie stability v medzinárodných menových vzťahov sa zaviedol systém fixných výmenných kurzov. Prijaté opatrenia v medzinárodnom obchode viedli k zníženiu kvantitatívnych a kvalitatívnych obmedzení, k liberalizácii obchodu so službami a k zjednodušeniu pravidiel uplatňovaných v medzinárodnom obchode. Proces liberalizácie viedol k tomu, že v druhej polovici minulého storočia bol rast medzinárodného obchodu neporovnateľné vyšší ako rast svetového hospodárstva. Hlavným cieľom procesu liberalizácie bol rast svetového HDP a zvýšenie životnej úrovne ľudí na planéte.
Za takmer tri posledné roky sme svedkami troch bezprecedentných externých šokov, ktoré výraznou mierou zmenili historický systém predtým postavený a budovaný na pravidlách. Covid-19 viedol k prehĺbeniu protekcionizmu, ruská invázia na Ukrajine spojená s historickými najvyššie uplatňovanými sankciami viedla k energetickej kríze a k potravinovej kríze hlavne v rozvojových štátoch. Následkom sú rast nerovnosti a prehĺbenie chudoby. Najväčšou hrozbou ľudstva je pokračujúca, čoraz intenzívnejšia devastácia prírody spojená s klimatickou zmenou a so zmenou prírodných podmienok. Na riešenie týchto, ako aj ďalších možných nepredvídaných šokov je potrebné spoločné úsilie všetkých štátov na planéte. Preto teraz viac ako kedykoľvek v minulosti je najväčšou naliehavou výzvou pre všetky štáty obnoviť spoluprácu založenú na vzájomne akceptovaných pravidlách, tak ako to bolo po druhej svetovej vojne.