V týchto dňoch máme „Európsky týždeň redukcie odpadu“. S cieľom jeho zníženia sa v Európe konajú kampane zamerané na osvetu obehového hospodárstva. Aj u nás sa o „less waste“ už niekoľko rokov nielen hovorí, ale aj koná. A je to tak správne a nevyhnutné.
Vieme, že najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne. Problém je však v tom, že vzniká a na Slovensku jeho produkcia rastie. V roku 2021 sme vytvorili 2,7 milióna ton komunálneho odpadu. To v prepočte na obyvateľa predstavuje ročne takmer pol tony smetí. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o približne polovicu.
Hoci odpad triedime lepšie ako kedysi, vyše 40 percent stále končí na skládkach. A iba deväť percent odpadu premieňame na elektrinu a teplo. Práve nadmerné skládkovanie predstavuje pre Slovensko najväčší problém.
Aj preto slovenské odpadové hospodárstvo prechádza významnými legislatívnymi zmenami. Svoje o tom vedia samosprávy, ktoré po vlaňajšom zavedení zberu kuchynského bioodpadu čaká v dohľadnom čase povinná úprava zmesového komunálneho odpadu pred uložením na skládku. Tieto povinnosti však výrazne zaťažujú rozpočty miest a obcí.
Kým skládkovanie jednej tony zmesového komunálneho odpadu vyšlo doteraz samosprávu na 65 až 75 eur, tak priemerná cena za jednu tonu vyzbieraného a spracovaného kuchynského bioodpadu predstavuje v priemere až 342 eur. Cena za jednu tonu upraveného zmesového komunálneho odpadu sa postupne môže vyšplhať na 110 až 140 eur. Skládkujúcim obciam a mestám tak nerastú náklady o niekoľko percent, ale rovno niekoľkonásobne.
Rezort životného prostredia na to zareagoval novelou zákona o poplatkoch za odpady s účinnosťou od 1. novembra 2022. Úprava zákona poskytuje samosprávam kľúč na výber vyšších poplatkov od občanov. Obce by tak už náklady na odpadové hospodárstvo nemali vykrývať z iných finančných zdrojov, čo sa dosiaľ úplne bežne dialo. Ak teda mestá a obce využijú túto možnosť, tak v prípade mnohých občanov môže prísť k dvojnásobnému, dokonca až trojnásobnému zvyšovaniu poplatkov.
Podstatne lepšie na tom budú obce so zavedeným váženým množstvovým zberom komunálneho odpadu. Občania vtedy platia iba za zmesový odpad, ktorý individuálne vyprodukujú, čo ich motivuje k poctivému separovaniu smetí. Naopak, zvyšovanie sadzieb oveľa viac pocítia obyvatelia samospráv s paušálnymi poplatkami. Ich výšku nevedia ovplyvniť a pri triedení len myknú plecom: „Načo by som sa trápil, keď platím rovnako za akékoľvek množstvo smetí.“