Fungovanie samosprávneho kraja, alebo župy, vnímam najmä v kontexte spájania uceleného celku a vypĺňania medzier v kompetenciách obecných úrovní. Aktuálne sú najdôležitejšími úlohami žúp zdravotníctvo, doprava a školstvo.
Decentralizované zdravotníctvo
Samotné zdravotníctvo je však na môj vkus až príliš decentralizované. Okrem toho, že samotná trenčianska župa prevádzkuje tri svoje vlastné nemocnice, pôsobia v našom kraji ďalší prevádzkovatelia ako ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo obrany a okrem toho súkromná sféra. Osobne zastávam názor, že fungujúce verejné zdravotníctvo by malo fungovať pod jednou celoštátnou hlavičkou, konkrétne pod hlavičkou zriaďovateľa, aby sa zamedzilo výrazným rozdielom.
Menej zodpovednosti
Práve toto rozdelenie kompetencií prehlbuje možnosti zdravotnej dostupnosti a niekedy nastáva situácia, že napríklad Ústredná vojenská nemocnica SNP v Ružomberku, ktorá je zriaďovateľom aj polikliniky v Trenčíne, ponúka kvalitnejšie možnosti ako napríklad nemocnice v pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja. Z celkového pohľadu považujem prevádzkovanie nemocníc vyšším územným celkom ako čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Zadlžené nemocnice
Vytvárať konkurenčný boj vo verejnej sfére nepovažujem za veľmi správne, najmä ak je financovanie nemocníc poddimenzované. V súčasnosti sa chod, teda bežné výdavky financujú z prostriedkov zdravotných poisťovní na základe uzatvorených zmlúv a bežným faktom je aj to, že tieto nemocnice nedokážu byť likvidné. Napríklad len Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici dlhuje sociálnej poisťovni 7 451 870,77 eura. Nemocnica s poliklinikou Myjava 110 513,19 eura a Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach 8 778 891,84 eura, čo sú astronomické bremená, ktoré jednoducho súčasné vedenie nemocníc nedokáže vyriešiť bez pomoci štátu. (Zdroj: https://www.socpoist.sk/zoznam-dlznikov-emw)
V budúcnosti by som uvítal diskusiu o centralizácii verejných zdravotných zariadení a odbremenení župy od kompetencií, ktoré má vykonávať priamo štát. Samotná župa má pomerne nízke kompetencie v smerovaní nemocníc, a preto v mojom pohľade decentralizácia stratila význam.
Širší záber pri propagácii
Osobne vnímam pozíciu vyššieho územného celku v iných smeroch, a to predovšetkým ako hlavnú autoritu v kraji, ako aj v oblasti cestovného ruchu, stredného školstva a prímestskej dopravy. Cestovný ruch dokážeme koncepčne rozvíjať, len ak vznikne verejná autorita naprieč celým krajom. Nie každá obec dokáže prezentovať svoje okolie tak ako mesto s tisíckami obyvateľov. Máme v kraji množstvo krás, o ktorých vie často iba úzka skupina ľudí a turisti sa o nich nemajú ako dozvedieť.
Župan ako autorita
Mojou víziou je jednotný krajský smart systém, ktorý pomerne jednoducho dokáže odprezentovať naše okolie a uľahčiť návštevníkom ich rekreáciu. Ďalším nedoriešeným problémom pozície úradu župana sú pomerne nízke kompetencie v možnostiach vyjednávania vo vzťahu k štátu pre pomoc v jednotlivých obciach a mestách. Župan má možnosť stretávať sa s prezidentom, predsedom vlády, ministrami, no nedokáže reálne garantovať svoju pozíciu. Župan by mal byť autorita v kraji, ktorá dokáže byť nápomocná primátorom a starostom a vie riešiť aj požiadavky samospráv.
Autor je viceprimátor mesta Považská Bystrica. Kandiduje za koalíciu stredopravých strán Kresťanskodemokratické hnutie, Sloboda a Solidarita, Občianska konzervatívna strana, DOBRÁ VOĽBA a Umiernení, Progresívne Slovensko, SPOLU – občianska demokracia, ODS – Občianski demokrati Slovenska, ŠANCA.