Rovnako ako mnoho iných vecí, aj narodeniny v Číne fungujú inak, než sme u nás zvyknutí. Tradične sa počíta s tým, že novorodenec už jeden rok má. Dodnes sa tak popri kalendárne dosiahnutom „plnom“ veku počíta predovšetkým ten „prázdny“. Guľatiny prichádzajú o rok skôr, a tak sedemdesiatku čínsky prezident môže oslavovať už tento rok, v šesťdesiatich deviatich.
To je však dôležité, pretože sedemdesiatka u čínskych štátnikov predpokladá ich odchod do penzie. Vrcholný politik odovzdáva v tomto veku hlavnú výkonnú moc a zostáva mu „dozorná“ úloha, neskôr už len čestné posty. A verejnosť ho zahliadne len zriedkavo na najväčších štátnych ceremoniáloch.
Po problémoch s osemdesiatnikmi, ktorým už pozornosť blúdila niekde v minulosti a telo premáhal spánok aj počas rokovaní so zahraničným štátnikom, sa pred štvrťstoročím čínska vláda dohodla práve na limitnej sedemdesiatke. Z prvých mužov Číny však toto sedemdesiatkové pravidlo dodržal iba bývalý prezident Chu Ťin-tchao (narodený v roku 1947). U neho fungovalo dokonale. Keď som ho totiž prvýkrát stretol v roku 2001, ešte ako viceprezidenta, hovoril plný energie o americkom hegemonizme. Na sklonku jeho dvoch funkčných období v rokoch 2012 – 2013 pôsobil už vyčerpane a bol bez náboja. O pár rokov neskôr s nefarbenými, úplne bielymi vlasmi, vyzeral dokonca starší ako vedľa neho sediaci predchodca, prezident Ťiang Ce-min ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.