Vplyv pandémie na správanie domácností lepšie pochopíme, ak sa detailnejšie pozrieme na ich príjmy a úspory. Ich dynamika bola pred vypuknutím pandémie stabilná, avšak vlani sa už začali prejavovať účinky krízy.
Podporné opatrenia vlád tlmili pokles príjmov domácností, čo zaručilo ich relatívnu stabilitu. Prísne opatrenia ekonomík však výrazne obmedzili spotrebné možnosti ľudí, a to malo za následok výrazný nárast úspor domácností.
Hlavným dôvodom prudkého nárastu miery úspor boli „vynútené úspory“. Nebyť reštriktívnych opatrení, tieto peniaze by zrejme nezostali na bežných účtoch v bankách, ale občania by ich minuli. Tak ako obvykle.
Slovensko ako súčasť eurozóny je na tom obdobne. Viac ako pojem „vynútené úspory“ sa u nás používa „odložená spotreba“. Pohľady na ňu sa rôznia, ale jej existenciu už dnes nepoprie asi žiadny odborník.
Jeden z pohľadov na odloženú spotrebu ponúka aj vývoj peňazí na bežných účtoch. Účet v banke má dnes zriadený drvivá väčšina Slovákov a Sloveniek. Každý mesiac im naň chodí výplata, denne z neho platia bežné výdavky, faktúry či nákupy v obchodoch. Pred pandémiou rástli finančné prostriedky domácností na bežných účtoch v bankách každoročne približne o 13 percent. Pandémia však toto tempo zrýchlila na konci roka 2020 na 17 percent a banky evidovali na bežných účtoch obyvateľov 23,2 miliardy eur.
Prvá tretina roka 2021 bola poznačená lockdownom, čo sa prejavilo pokračujúcim nadpriemerným „syslením“ peňazí Slovákov na bežných účtoch. Na konci apríla to bolo takmer 24,9 miliardy eur. Odhadujeme, že počas prvého tohtoročného kvartálu držali Slováci na bežných účtoch oproti štandardu ďalších približne pol miliardy eur navyše. Pričom práve v prvom štvrťroku 2021 obchodom, reštauráciám či hotelom táto suma v ich tržbách chýbala, pretože mali zatvorené prevádzky alebo fungovali v obmedzenom režime. Počas uvoľnenejšieho mája bol nárast objemu peňazí na bežných účtoch obyvateľov oproti aprílu podstatne miernejší.
Odložená spotreba je čosi ako zásoby v „špajzi“ a zároveň dobrým signálom do budúcnosti. Práve vďaka nej je možné nakopnúť a oživiť spotrebu, a tým aj ekonomický rast v krajine. Zároveň v čase pandémie tento ukazovateľ potvrdzuje, že ľudia vyčkávali na znovuotvorenie obchodov alebo prevádzok a ani pandémia ich nepreorientovala výlučne do sveta online – nákupov a služieb.